Čo môžete získať doktorandským štúdiom? Čo je na ňom najnáročnejšie? Tieto a podobné otázky sme položili piatim doktorandom*kám. Chceli sme vedieť, prečo sa rozhodli pokračovať na treťom stupni štúdia, prečo si vybrali práve FAD STU a čo by poradili potenciálnym záujemcom o túto skúsenosť.
Pavel Beták je asi v polovici svojho výskumného plánu. Jeho dizertačná práca je zameraná na funkčný mikroregión a jeho kultúrny potenciál v okrese Skalica, a na jeho cezhraničné väzby s Južnou Moravou. Aktuálne sa pripravuje na obhajobu štátnej skúšky i publikačnej činnosti zameranej na prezentáciu analytických výsledkov.
Prečo ste sa nerozhodli zmeniť školu, vycestovať niekam do zahraničia, ale prihlásili sa na doktorandské štúdium na svojej domovskej fakulte?
Pri podaní prihlášky na doktorandské štúdium som zvažoval aj iné univerzity, no nakoniec som sa rozhodol pre pokračovanie štúdia na FAD STU. Z niekoľkých dôvodov. V prvom rade ma však oslovila vypísaná téma mojou školiteľkou (vtedy ešte školiteľkou diplomovej práce), ktorá sa najviac zhodovala s mojím osobným výskumným zámerom – identitou. Tejto téme som sa okrajovo venoval vo svojich ateliérových prácach už počas štúdia.
Uvažovali ste v tom čase aj nad odchodom do praxe?
Absolútny odchod do praxe som počas štúdia nezvažoval. Vždy som našiel nejaký balans medzi výskumnými aktivitami a odbornou praxou. Doktorandské štúdium ma naučilo samostatnosti vo výskumnej a publikačnej sfére, ale aj spolupracovať s kolegami a doktorandmi, čo s plynúcim časom hodnotím ako veľký benefit.
Čo osobne vnímate ako najnáročnejšie na doktorandskom štúdiu?
Dlhodobosť a mieru osobnej zodpovednosti, s ktorou je nevyhnutné od začiatku počítať. Doktorandské štúdium si vyžaduje schopnosť samostatne si organizovať čas, stanovovať priority a udržať kontinuitu práce aj v obdobiach bez okamžitých výstupov či spätnej väzby. Pre mňa bol výzvou aj tlak na publikačnú činnosť a potreba priebežne prepájať výskum s akademickými výstupmi. Proces prípravy článkov je časovo náročný a nepredvídateľný. Pre niekoho môže byť náročné prepájanie analytickej, teoretickej a návrhovej roviny výskumu do koherentného celku, najmä v odboroch s interdisciplinárnym a priestorovým presahom. To je žiaľ veľmi individuálna otázka.
Na druhej strane, v čom vidíte najväčší bonus doktorandúry?
Štúdium je vo všeobecnosti kombinácia výskumu, publikovania a prezentovania výsledkov, výučby študentov a sebavzdelávania. Hodnotný faktor tvoria pracovné cesty formou kurzov a konferencií, či študijné pobyty v rámci Erasmus. Za najväčší bonus považujem určite slobodu, možnosť venovať sa výskumnej téme do hĺbky a bez tlaku na okamžité výsledky. Táto miera autonómie mi zároveň umožňuje prepájať analytický výskum s návrhovým a priestorovým myslením, experimentovať s metódami a postupne tému kultúrneho potenciálu mikroregiónov rozvíjať v širšom odbornom kontexte. Priznám sa, že až s odstupom času si uvedomujem, ako mi doktorandské štúdium pomohlo v lepšom chápaní územno-priestorových vzťahov, dopadov a procesov, ale hlavne v pochopení veľkého deficitu verejného pozitívneho vzťahu k priestoru, ktorý nás dennodenne obklopuje. Myslím na kultúrnu krajinu, prírodné štruktúry, históriu... Je veľmi potrebné mať víziu pre udržanie a zveľadenie jedinečných vzťahov medzi rôznymi aspektmi krajiny.
S čím všetkým by mali budúci doktorandi rátať?
Mali by vedieť, že doktorandské štúdium môže byť psychicky náročné, vyžaduje si vnútornú motiváciu, odolnosť voči pochybnostiam a schopnosť systematicky a dlhodobo pracovať bez vonkajšieho tlaku. Zároveň však toto štúdium ponúka vysokú mieru slobody, odborného rastu a možnosť formovať si do hĺbky vlastnú výskumnú tému. Štúdium je časovo náročné, ale pre mňa sa už stalo už viac záľubou ako prácou.
Má štúdium na FAD nejakú špeciálnu výhodu?
Je tu množstvo úžasných ľudí, osobností, ktoré mi pomohli, mali čas na diskusiu so mnou, mali ten zdravý, zvedavý záujem zistiť, na čom pracujem, čo som sa nové dozvedel a ukázať mi možné smerovania.
foto: P. Beták
Matej Krempaský je v polovici tretieho ročníka. Vo svojom výskume venujeme téme vplyvu štátnej podpory a legislatívy na výslednú architektúru nových nájomných bytových domov na Slovensku.
Dá sa povedať, že ste už vo fáze ukončovania svojej dizertačnej práce?
O tom sa snažím presvedčiť aj sám seba. Rád by som túto fázu označil za postupné dokončovanie, ale stále je ešte predo mnou veľmi veľa roboty. V podstate sa snažím skompletizovať zistené poznatky a výsledky výskumu do formy dizertačnej práce.
Váhali ste predtým, ako ste sa prihlásili na doktorandské štúdium na FAD?
Neváhal som ani chvíľu. Možno chvíľu, áno, ale skutočne iba malú; nemal som ani viac času, keďže som celú myšlienku stať sa doktorandom riešil naozaj narýchlo. Bolo to rok po ukončení štúdia. Stážoval som a bol som v prostredí praxe. Presvedčila ma určite jedna z vypísaných tém. Vedel som, že to je téma, ktorej by som sa chcel venovať, pretože ju považujem za veľmi aktuálnu, zaujímavú a naliehavú.
Čo považujete za najnáročnejšie na doktorandskom štúdiu?
Prvé dva stupne štúdia som sa snažil „nerobiť z toho vedu“, aby som to vôbec celé prežil, no počas tretieho stupňa z toho práve naopak treba začať robiť vedu a naučiť sa ju nájsť respektíve ju vytvoriť tam, kde zdanlivo ešte nie je. Budúci doktorandi by mali rátať s tým, že sa v tomto budú musieť zorientovať.
V čom vidíme najväčší bonus postgraduálneho štúdia konkrétne na FAD?
Určite príjemná atmosféra a kolektív na fakulte. A to sa týka vzťahov medzi staršími kolegami a kolegyňami, ak ich tak môžem nazvať, medzi spolužiakmi a spolužiačkami, medzi mladšími študentmi, s ktorými počas doktorandského štúdia začínate pracovať a odovzdávať im svoje skúsenosti. Počul som od viacerých známych z iných fakúlt a univerzít, že to nie je samozrejmosť. A rád by som upozornil na úžasné možnosti vycestovať na výskumné cesty alebo využiť iné zaujímavé príležitosti na osobný rozvoj. To však nie je výsadou našej fakulty, skôr doktorandského štúdia vo všeobecnosti.
Čo by ste odkázali potenciálnym uchádzačom o doktorandské štúdium?
Aby sa to nebáli vyskúšať, ak nad tým, čo i len trochu uvažujú. Aby ich neodrádzalo to, že si nevedia presne predstaviť, čo budú skúmať, zo začiatku sa to bude kryštalizovať a budú mať priestor si predmet záujmu v prvom roku štúdia ešte prispôsobiť. Hlavné je, aby si v téme našli niečo, čo ich úprimne zaujíma, aby sa do skúmania nemuseli nútiť a nerobili to s odporom. Netreba sa báť skúmať to, čo vás zaujíma. Aj keď si možno myslíte, že je to “blbosť“. Niekedy sú to práve tie najzaujímavejšie výskumy.
foto:M. Krempaský
Eva Polgáryová je v druhom ročníku doktorandského štúdia ArtD. Jej dizertačná práca sa venuje téme originality autorského dizajnu v dobe digitálnych technológií. Skúma ako digitálne nástroje ovplyvňujú tvorivý proces dizajnéra, kde sa dnes nachádza hranica medzi autorstvom, technológiou a remeslom a ako si môže dizajnér zachovať osobitý rukopis v čoraz viac digitalizovanom prostredí. Popri teoretickom výskume je pre ňu dôležitá aj vlastná tvorba, ktorá slúži ako forma „research by design“, teda výskum prostredníctvom navrhovania a realizácie konkrétnych objektov a projektov.
Vedeli ste s istotou, že chcete pokračovať v štúdiu na doktorandskom stupni, alebo ste o tom veľa uvažovali?
Neváhala som. Už počas môjho magisterského štúdia som cítila, že sa chcem dizajnu venovať hlbšie, nielen prakticky, ale aj výskumne. Utvrdila ma v tom aj študijná stáž v Benátkach, ktorú som absolvovala už počas môjho prvého ročníka na doktorandskom programe. V rámci stáže som mala možnosť konfrontovať svoje uvažovanie s medzinárodným prostredím a uvedomiť si, že autorský prístup v dizajne je téma, ktorej sa chcem venovať dlhodobo a systematicky.
Dá sa toto štúdium zladiť aj s praxou?
Popri škole som si už počas magisterského štúdia budovala vlastnú značku polgary design, takže kontakt s praxou bol pre mňa prirodzený a kontinuálny. Práve prepojenie praxe a výskumu mi dávalo najväčší zmysel a doktorandské štúdium na FAD sa mi zdalo ideálnym priestorom, kde sa tieto dve roviny môžu stretávať, dopĺňať a navzájom obohacovať. Dôležitým faktorom pre moje rozhodnutie bolo aj prostredie Ústavu dizajnu FAD. Našla som tam skvelý kolektív i podporné vedenie, skupinu kvalitných profesionálov, ktorí dizajn nielen vyučujú, ale o ňom aj aktívne premýšľajú a hľadajú cesty, ako ho robiť zodpovedne a na vysokej úrovni. Byť súčasťou takéhoto prostredia mi dáva istotu, že sa môžem odborne aj ľudsky ďalej rozvíjať.
Čo je pre vás na doktorandskom štúdiu najatraktívnejšie?
Najväčším bonusom je pre mňa čas a priestor na sebarozvoj. Možnosť systematicky študovať literatúru, premýšľať do hĺbky o témach, ktoré by v bežnom pracovnom tempe často zostali len na okraji, je veľmi vzácna. Zároveň si veľmi cením, že môžem realizovať vlastné autorské projekty a prepájať ich s výskumom. Dôležité sú pre mňa aj stretnutia s ľuďmi z príbuzných odborov či už na konferenciách, workshopoch alebo iných odborných podujatiach. Tieto výmeny skúseností mi neustále rozširujú obzory a posúvajú moje uvažovanie o dizajne do nových súvislostí.
foto: E. Polgáryová
Adam Gajdoš vo svojej práci skúma, aké faktory viedli k "pasovaniu" architektov a architektky z nedávneho dokumentárneho televízneho seriálu Ikony do pozície renomovaných osobností architektúry. Súčasťou jeho práce je aj presah do filmových štúdií v podobe analýzy jednotlivých častí tohto seriálu. Pracuje tiež s množstvom nezverejnených materiálov, ktoré vznikli počas produkcie série a nezmestili sa do jednotlivých 26-minútových filmov. Následne je v pláne preklopiť dizertačnú prácu do knihy, ktorá bude mať, podobne ako seriál, primárne popularizačný charakter.
Ako ste zvažovali svoje rozhodnutie pokračovať v štúdiu na treťom stupni?
Pred doktorandským štúdiom som takmer dvanásť rokov študoval a pracoval vo Viedni. Na univerzitu som sa teda vrátil po niekoľkých rokoch praxe. Slovenská povojnová architektúra ma však zaujíma od strednej školy. Doktorandské štúdium bolo teda po práci na dokumentárnej sérii Ikony prirodzeným nasledujúcim krokom.
Mysleli ste aj na nejakú inú školu ako FAD?
Uvažoval som aj nad doktorandúrou vo Viedni, ale nakoniec som sa rozhodol ísť do Bratislavy k profesorke Henriete Moravčíkovej, ktorú som už predtým evidoval cez jej akademickú prácu a občiansku angažovanosť. Ako veľké plus FAD vnímam, že tu pôsobí viacero renomovaných osobností architektúry, dizajnu a umenia ako aj viacero angažovaných študentov a študentiek.
Čo je najnáročnejšie na živote doktoranda?
Je to beh na dlhú trať s množstvom samostatnej práce, ktorá si vyžaduje veľa sebadisciplíny a vnútornej motivácie. Doktorand*ka je teda tak trochu majiteľom cirkusu i medveďom na bicykli zároveň.
A najväčší bonus doktorandského štúdia?
Človek sa pri svojom výskume veľa narozmýšľa. To je veľmi praktická zručnosť. Výhodou sú aj možnosti zahraničných mobilít, počas ktorých človek vie konfrontovať svoju prácu s ľuďmi z iného prostredia. Ja som takto strávil jar v roku 2025 v Mníchove, čo ma veľmi inšpirovalo a pracovne „nakoplo“. Navyše, vždy je skvelé vyskúšať si chvíľu žiť inde.
Poradili by ste niečo potenciálnym uchádzačom o tretí stupeň štúdia na našej fakulte?
Dôkladne si zvážiť výber vedúceho či vedúcej svojej práce. To je kľúčový vzťah, na ktorom štúdium niekoľkých mojich známych z iných inštitúcií stroskotalo. A keďže ide o niekoľkoročný proces, veľmi pomáha nájsť si tému, pre ktorú je človek dlhodobo zapálený.
foto: Lenka Márföldy
Michal Križo je už skoro v závere svojho doktorandského štúdia. Píše dizertačnú prácu a ukončuje výskumné projekty prevažne zamerané na výskum využitia kompozitov na báze mycélia v architektúre.
Váhali ste pred tým, ako ste sa prihlásili na doktorandské štúdium?
Samozrejme som váhal. Po šiestich rokoch štúdia som mal dojem, že mi školy stačilo. V tom čase som už niekoľko rokov praxoval. Pôvodný plán bol prejsť plynule na plný úväzok do projekcie. Doktorandské štúdium ale umožňuje skĺbiť projekčnú prax s výskumom, obzvlášť ak človek v praxi vykonáva to, čo na fakulte teoreticky skúma. To je priam ideálny stav, a to ma aj presvedčilo, aby som to skúsil.
Skúste svoje štúdium trochu priblížiť.
Špecifikum doktorandstva je, že nie ste ani úplne študent, ani úplne učiteľ, ani úplne výskumník, ale robíte všetky tri veci zároveň. Bývalí školitelia a učitelia sú zrazu vašimi staršími kolegami. Na ľudskej rovine je to v porovnaní s predchádzajúcim štúdiom úplne „iné kafé“. Na rovine odbornej to postupne „prituhuje“: rastú nároky, ale primerane tomu rastú aj vaše odborné schopnosti.
Čo vás vaše doktorandské štúdium naučilo?
Či chcete alebo nechcete, toto štúdium vás prinúti zlepšiť sa v schopnosti artikulovať vlastné komplexné myšlienky. A to je mimoriadna devíza do života. A tiež sa vám dostane naozaj štedrá ponuka grantov, spoluprác, možností vycestovať, prezentovať sa, komunikovať. Otvoria sa dvere, o ktorých ste doteraz možno ani nevedeli.
foto: M. Križo
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
