Docentka EVA VOJTEKOVÁ je vedúcou Ústavu konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb. Do jej osobného fokusu patrí navrhovanie fasád, popri tom sa však snaží, aby ich Ústav budúcim architektom a architektkám poskytoval kvalitnú výučbu základných predmetov, bez ktorých by nevedeli robiť ateliérovú tvorbu.
ÚKAIS vznikol transformáciou Katedry konštrukčno-technických disciplín v rámci reorganizácie fakulty v rokoch 2003 a 2007. Na akých pedagógov, zakladateľov pôvodnej katedry, najviac spomínate?
Prvým vedúcim katedry bol profesor Imrich Tužinský. Dá sa povedať, že dodnes nadväzujeme na jeho pedagogickú činnosť a nasmerovanie vedecko-výskumnej orientácie. Ako zakladateľ katedry konštrukcií na Fakulte architektúry v 90. rokoch vypísal doktorandské témy, ktoré definovali jeho víziu formovania a zamerania katedry. Z dnešného pohľadu sa javí ako pozitívne nadčasová. Ja som si ako jeho doktorandka vybrala tému Presklené átriá z oblasti „ľahkých konštrukcií“, pretože som tam videla silné previazanie na architektonickú stránku konštrukcií.
Od februára tohto roku opäť na vašom Ústave pôsobí Dagmar Lavrinčíková, ktorá bola tiež doktorandkou profesora Tužinského.
Ako jeho „pravá ruka“ s ním učila Staviteľstvá, pri výučbe týchto predmetov v prvom ročníku teda dnes prirodzene nadväzuje na jeho spôsob a metódy. Práve v nadviazaní na pedagogický a vedecko-výskumný vklad profesora Tužinského vidím zmysel smerovania ÚKAIS na pôde FAD. Na každom ústave by mala byť zachovaná určitá kontinuita, ktorú by mali členovia kolektívu naďalej rozvíjať a prispôsobovať výzvam ďalších období. Dnes na našom Ústave vidím zopár mladých ľudí, ktorí majú záujem nielen kvalitne učiť, ale aj sa venovať v oblasti výskumu novým témam. 
Eva Vojteková počas konzultácií, foto: M. Kováč.
Vaši študenti sa vedia za posledné obdobie pochváliť aj viacerými oceneniami, však?
Pred zavedením vertikálnych ateliérov končilo na ÚKAIS málo diplomantov. Dnes plné ateliéry a aj dosť ocenených študentských prác. Spomeniem iba naše úspechy za posledné obdobie: Róbert Lipták pod vedením docenta Vladimíra Haina získal hlavnú cenu za konštrukcie a Cenu profesora Kodoňa, študenti Lýdia Kollár, Patrícia Sandtnerová, Barbora Šimášková a Šimon Gajdoš z vertikálneho ateliéru Alexy/Bogár získali všetky tri prvé miesta v súťaži Xella, tohtoroční diplomanti z môjho ateliéru Samuel Horecký a Marko Ilek získali opakovane 2. cenu v národnom kole súťaže Isover ASC 2025, Samuel Horecký získal aj jednu z hlavných cien v súťaži Prefabrication Goes Creative. Bakalárka Natália Hrubá z môjho ateliéru pod vedením Gabriely Rolenčíkovej získala 1. cenu v súťaži bakalárskych prác v rámci výzvy na návrh KC Jarovce a 2. cenu v celoslovenskej súťaži ABF Bakalár 2025 v sekcii Pozemné stavby. Okrem toho získali aj niekoľko odmien a nominácií za bakalárske a ateliérové práce.
Ako vidíte budúcnosť ÚKAIS po personálnej stránke?
Mojou prvoradou povinnosťou podporovať kvalifikačný rast mladých kolegov, u mojich doktorandiek je to ukončenie PhD. štúdia. Okrem toho je mojím záujmom prijať na Ústav nových kvalitných ľudí tak, aby vznikla nová nastupujúca generácie, ktorá bude schopná na ústave v budúcnosti pedagogicky a výskumne pôsobiť. V tomto cítim aj silnú podporu súčasného vedenia fakulty. Ekonomické, materiálne výzvy sú problémom, ktorý neviem ovplyvniť, čo sa týka priestorov, určite by som potrebovala najmä pre mladých kolegov viac kancelárií.
Technické predmety sú oproti minulosti trochu zredukované. Čo by mali vedieť absolventi našej fakulty po absolvovaní predmetov, ktoré ÚKAIS poskytuje?
Našou úlohou je učiť základné povinné predmety, bez ktorých by študenti nevedeli robiť ateliérovú tvorbu. Architekti musia ovládať staviteľstvo: normy, zobrazovanie, nosné konštrukcie, základy, podlahy, zastrešenia, obvodové plášte, výplne otvorov atď., čo vyučujeme na Staviteľstve I. až IV. Pre tých, ktorí pôjdu do projekčnej praxe je to abeceda. Naši študenti však po skončení školy nemajú oprávnenie na projektovú činnosť, musia začať u autorizovaného architekta, ktorý má „pečiatku“. Pre tých, ktorí sa zaujímajú špecifickejšie o konštrukcie, ponúkame na ústave výberové predmety.
V každom prípade sa architekt musí vedieť prinajmenšom kvalifikovane rozprávať so statikom.
Áno, k tomu ich vedieme, v praxi musia vedieť spolupracovať s odbornými profesiami a špecialistami na dané oblasti. Architekt potrebuje mať vhľad do iných profesií, aby si vedel vytvoriť tím spolupracovníkov. Dnes je všetko úzko špecializované. Architekt nemôže robiť statiku ani iné profesie, nemá ani predpoklady získať oprávnenie na tieto profesie. Musí však absolvovať na fakulte také základy statiky, aby pochopil statické princípy, k čomu ich na našom ústave vedie docent Peter Roško. Statické princípy je možné učiť a vysvetliť aj hravou formou a výberový predmet Navrhovanie optimálnych nosných konštrukcií, ktorý vedie, má medzi študentami dobrú odozvu. 
Návrh náznaku hradobnej kurtíny a veže v cortene, Trnava– vizualizácia (autori: Gregorová, Vojteková, Hanzl)
Tí, čo prichádzajú na našu fakultu zo stavebných priemysloviek, majú už isté základy týchto predmetov, ako rýchlo ich ostatní doženú, možno aj preskočia?
To je individuálne, časovo sa to nedá definovať. Každý študent je samostatná osobnosť s vlastným prístupom ku štúdiu a získavaniu vedomosti a zručností. Keď u nás v ateliéri začínajú robiť vo 4. ročníku bakalársku prácu, tak neviem na základe ich vedomostí odhadnúť, kto chodil na stavebnú priemyslovku a kto bol z gymnázia.
Umelá inteligencia či digitalizácia je určite veľkou výzvou aj pre váš odbor. Ste ako pedagógovia pripravení na nutné zmeny vo vyučovaní?
Všetci sa „rozhliadame“. Naši študenti potrebujú mať digitálne zručnosti, ale ideálne je, keď začínajú v 1. semestri kresliť ručne, niekedy museli dokonca takto absolvovať obidve Staviteľstvá v prvom ročníku. V druhom semestri dnes už pedagógovia umožňujú študentom kresliť aj v CAD, nie je to však povinné. Kreslenie rukou je dôležité z hľadiska zapamätania si súvislostí a postupov kreslenia. Okrem toho v 1. semestri sa študenti oboznamujú s programami na kreslenie, ktoré už v 2. semestri môžu aplikovať. V rámci posledného Staviteľstva V., kde pôsobí aj docent Vladimír Hain z nášho ústavu, sa študenti oboznamujú s ďalšími novými digitálnymi trendami vrátene BIM a virtuálnej reality. V prípade záujmu si vo vyšších ročníkoch môžu zvoliť výberový predmet Architektúra a mixed reality, kde sa v rámci teórie aj praktických zadaní zoznámia aj s umelou inteligenciou. Tento predmet je tiež vedený pod ÚKAIS s cieľom pomôcť študentom prepojiť technickú a kreatívnu časť ateliérov a lepšie odprezentovať ich záverečné práce.
Na čo sa hlavne orientujú témy dizertačných prác vašich študentov?
Dizertačné práce mojich študentov sú venované ľahkým konštrukciám a najmä súčasným obalovým plášťom, ktoré v ponímaní architektúry determinujú výraz súčasných fasád. Obalový plášť budovy je chápaný ako rozhranie medzi interiérom a exteriérom, ktorý reaguje na vonkajšie prostredie a aktívne sa podieľa na energetickej efektívnosti budovy.
Aké súčasné trendy v materiáloch či konštrukciách sledujú vaši doktorandi?
Veľký dôraz kladieme na udržateľnosť. Moja doktorandka Gabriela Rolenčíková skúma napríklad ako prvá na fakulte konopný betón tvorený pazderím zo stoniek technickej konopy a haseného vápna. Pomenovanie „konopný betón“ je zavádzajúce, pretože zmes, ktorá sa používa vo výstavbe neobsahuje žiadnu betónovú zložku. Ide o ekologický, úplne recyklovateľný materiál so zápornou uhlíkovou stopou, keďže po skončení životnosti sa celá masa odpadu z domu môže doslovne zaorať do pôdy. Technická konopa dokáže narásť do výšky 2,5 m za 2-3 mesiace a pri svojom raste a pohlcuje viac kysličníka uhličitého ako bežný les. Zmes konopného betónu používaná na výstavbu domov má pri hrúbke obvodovej steny cca 50 cm vyhovujúce teplo-technické parametre. Ako nosná konštrukcia sa najčastejšie v kombinácii s konopným betónom používa drevený stĺpikový skelet a zmes sa leje do foriem. Na trhu sú však aj tvarovky a tepelno-izolačné materiály z konopného betónu. U nás je výstavba z tohto materiálu iba v začiatkoch. 
Realizácia spodnej stavby tehlového múrika s náznakom vodného náhonu pod cortenovú kurtínu, Trnava (autori: Gregorová, Vojteková, Hanzl)
Ako je s inými „zelenými“ konštrukciami?
V oblasti environmentálne udržateľných materiálov významnú pozornosť venujeme progresívnym drevostavbám, ktoré sme zaradili do výučby Staviteľstva v 2. ročníku. S využívaním nových materiálov a nových technológií v architektúre a stavebníctve úzko súvisí aj nový pohľad na aktuálne používané konštrukčné systémy. Niektoré typy zastrešení, ktoré boli v minulosti naviazané napríklad na železobetón ako typický materiál pre určitý typ konštrukcie, sa dnes už vďaka novým technologickým a výrobným postupom dokážu vyrobiť z lepeného dreva. Do popredia vo svete sa dostávajú aj membránové konštrukcie a iné veľmi ľahké stavby, ktoré sa využívajú na zastrešenie veľkých halových priestorov, ale aj ako druhý plášť dvojitej fasády.
S akými ďalšími zahraničnými trendmi zoznamujete študentov?
Sme súčasťou Európskej únie, ktorá v stále väčšej miere vyžaduje a podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov na všetkých úrovniach. Architektúra a stavebníctvo sú významnými odvetvím pre napĺňanie týchto cieľov. Jedným z obnoviteľných zdrojov je slnečná energia, ktorú je v architektúre možné využiť viacerými spôsobmi. Možnosťou je aplikovanie fotovoltických panelov na obálke budov. Ich aplikácia do architektúry môže mať viacero podôb, pre architektov je však výzvou fotovoltika ako súčasť architektonického návrhu – tzv. Building Integrated Photovoltaic (BIPV), ktorá predstavuje už prepracované koncepty farebnej fotovoltiky integrovanej do fasád.
Navrhovanie fasád patrí do vášho osobného fokusu. Máte aktuálne nejaký rozpracovaný projekt?
V roku 2021 ma profesorka Jana Gregorová z Katedry architektúry SvF STU oslovila na participáciu pre oblasti návrhu a dizajnu reverzibilných konštrukcií pre Komplexnú obnovu mestského opevnenia v Trnave. Stredoveké opevnenie v Trnave je z hľadiska rozsahu svojho zachovania európskym unikátom. Pamiatková obnova jednotlivých časti je spracovávaná a už čiastočne realizovaná pod vedením profesorky Gregorovej. Jednotlivé časti hradobného systému sa spracovávajú postupne, ja sa podieľam na návrhu reverzibilných kovových konštrukcií. Prvá etapa južného úseku opevnenia v podobe tehlového múrika ako náznaku zaniknutého hradobného systému už bola tento rok realizovaná, v budúcnosti by sa mala nad ním realizovať aj kovová nadstavba z cortenu ako náznak zaniknutej hradobnej kurtíny a veže.
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
