Agenda spojená s programom Erasmus+ predstavuje ťažisko jej práce ako fakultnej koordinátorky. Mária Páleníková má túto prácu rada, vidí, že má zmysel. Pobyty na zahraničných školách sú podľa nej skvelou príležitosťou pre študentov podrásť, odborne, jazykovo a snáď aj osobnostne.
Naša fakulta je v počte študentov, ktorí odchádzajú v rámci programu Erasmus+ na zahraničné univerzity najlepšia v rámci STU.
Je to tak, naša fakulta drží prvenstvo v počte odchádzajúcich študentských mobilít. Takto to bolo, aj keď som na FAD prišla pred vyše 3 rokmi a do Erasmus+ agendy ma zaúčala moja predchodkyňa Marta Kaločajová. Od nej viem, že už možno aj viac ako 20 rokov sa u nás študentské mobility aktívne podporujú. Keď som teda prišla na fakultu, dostala som na starosti dobre rozbehnutú agendu.
Čím je toto naše prvenstvo dosahované?
Našou veľkou výhodou je určite aj istá odlišnosť odborov oproti ostatným fakultám. Študuje sa u nás o rok dlhšie, takže je väčší priestor, aby študenti získali solídne základy u nás pred tým, než sa vyberú do zahraničia. Z pohľadu študenta je zase väčšia šanca, že sa mu počas štúdia podarí dostať do zahraničia. Takisto v náš prospech hrajú ateliéry ako ťažiskové predmety každého semestra s vyšším počtom kreditov. Je to štandard v rámci rovnakých odborov naprieč Európou. Do istej miery to potom uľahčuje uznávanie kreditov.
Aké ďalšie faktory pôsobia na záujem študentov o Erasmus?
Časť úspechu vychádza jednoducho z faktu, že veľa našich študentov už na Erasme bolo. Je to tzv. efekt snehovej gule. Študenti vedia, že sa na Erasmus+ dá ísť, poznajú starších kolegov, ktorí to už vyskúšali, často si skúsenosti vymenia ešte skôr, ako prídu za mnou. A aj keď ich osobne nepoznajú, oveľa ľahšie sa im robí rozhodnutie, keď im môžem povedať, že na tejto istej škole boli minulý rok aj predminulý rok naši študenti. Po vychodenej cestičke sa ľahšie kráča. Ja sa tomu úprimne teším jednak preto, že, si myslím, že to je skvelá príležitosť pre študentov podrásť, odborne, jazykovo a snáď aj osobnostne. Ale tiež preto, lebo túto prácu mám rada a vidím, že má zmysel. Tým, že máme dlhé roky vyššie počty študentských mobilít, tvorí Erasmus+ agenda ťažisko práce fakultného koordinátora. 
foto: M. Kováč
Aké kritéria sú pre výber našich študentov na semestrálne študentské mobility?
Máme ich jasne zadefinované v našej smernici. Študenti získavajú body za celkový priemer, priemer z ateliérových predmetov, jazykovú znalosť, získané kredity navyše a bonusové body za ocenenia alebo študentské súťaže. Výber, presnejšie priraďovanie zahraničnej školy potom prebieha na základe celkového súčtu bodov. Študenti si v prihláške môžu vybrať štyri školy, kam by chceli ísť. Tí s vyšším počtom bodov majú potom väčšiu šancu, že sa dostanú na školu, ktorú si uviedli v prihláške na prvom mieste. Môže sa stať, že sa študent nedostane na školu, kam chcel ísť len v dvoch prípadoch. Ak toto miesto obsadili spolužiaci s vyšším počtom bodov alebo ak nemá požadovanú jazykovú znalosť. Ak je však niekto dostatočne flexibilný a uspokojí sa aj s menej lákavou destináciou, šancu na zahraničnú skúsenosť dostane.
Ako to vyzerá s jazykovou zdatnosťou našich študentov? Je na dostatočnej úrovni?
Na väčšine partnerských škôl postačí angličtina. Trúfnem si povedať, že väčšina našich študentov po anglicky vie. Niektorí vynikajúco, niektorí slabšie. Ale sú aj školy, kde sa vyžaduje znalosť lokálneho jazyka.
Ktoré ďalšie jazyky by boli aktuálne pre záujemcov o Erasmus užitočné?
Niektoré veľmi dobré školy sú v Španielsku, Francúzsku alebo Taliansku. Žiaľ, málo našich študentov tam chodí, lebo znalosť španielčiny, francúzštiny alebo taliančiny nie je medzi študentami bežná. Rada by som však zdôraznila, že pri semestrálnom študijnom pobyte, nie je až také dôležité bezchybné používanie náročných gramatických štruktúr. Oveľa dôležitejšie je nebáť sa, otvoriť ústa a hovoriť, hoc aj s chybami. S jednoduchými formuláciami si študent vystačí a odborná terminológia sa dá relatívne rýchlo doučiť.
Čo by ste študentom odporúčali na prekonanie psychologickej bariéry pri používaní cudzieho jazyka?
Veľmi dobrou príležitosťou, ako získať trošku sebavedomie pri používaní cudzieho jazyka, je napríklad kontakt so zahraničnými študentami, ktorí sú na Erasme na našej fakulte. Vrelo by som odporúčala zapojiť sa do tzv. Buddy programu študentskej organizácie ESN (Erasmus+ Student Network). Naši študenti pomôžu prichádzajúcim „Erasmákom“ s praktickými otázkami života v Bratislave, zorientovať sa vo fungovaní na škole, a zároveň si trochu oprášia angličtinu alebo iný cudzí jazyk.
Stretávajú sa naši pri svojich pobytoch v zahraničí s nejakým systémovými problémami?
Myslím, že systém študentských mobilít v rámci programu Erasmus+ je dobre nastavený a nejaké závažné systémové problémy tam nie sú. Študenti neodchádzajú na vlastnú päsť niekam do divočiny, ale idú na partnerskú školu, s ktorou máme podpísaný zmluvu. Nie je to len papierová formalita, ale záväzok zo strany oboch škôl. Každá škola má koordinátora alebo medzinárodné oddelenie, a ak by sa študenti nečakane ocitli v ťažkej situácii (zdravotne, psychicky, nedorozumenie s pedagógmi, problémy s ubytovaním), majú sa na koho obrátiť. Ak by sa aj zahraničí nevedeli s nikým spojiť, stále sa môžu ozvať svojmu domácemu koordinátorovi. Hoci nemáme zázračné riešenia na každý problém, niektoré veci vyriešiť vieme. Určite je lepšie nezostať v ťažkostiach sám. Ale o tom niekomu inému povedať, požiadať o radu, prejsť si spolu možné riešenia.
Aj napriek tejto podpore, odchod do zahraničia nesie so sebou problémy.
Určite, aj nejaké riziká, nepohodlie, neistotu, výzvy. Preto by som odporúčala študentom pohľadať si informácie o konkrétnej škole či danom meste aj cez vlastné kanály, takisto si dobre zvážiť svoje priority aj praktické možnosti. Jedným z praktických aspektov sú financie. Život v niektorých mestách je veľmi drahý. Niektoré univerzity neposkytujú internáty vôbec a študenti sú odkázaní na komerčný prenájom, takže Erasmus+ grant ledva pokryje prenájom izby. Semester v takejto lokalite bez iných zdrojov alebo pomoci rodičov je nereálny. Je dobré, že existujú viaceré podporné prostriedky, napríklad v prípade študentov so sociálnym alebo zdravotným znevýhodnením je možnosť získať navýšenie grantu. Ale takisto nie je zlé si uvedomiť, že hoci predstava niekoľkých mesiacov v pobrežnej španielskej metropole môže znieť lákavo, semester v menšom meste vo vnútrozemí môže byť rovnako cennou skúsenosťou.
Popri možnosti študovať celý semester v zahraničí, možno využiť aj niektoré kratšie programy, však?
Už niekoľko rokov sa naši študenti zapájajú aj do kratších Erasmus+ mobilít tzv. BIP (Blended Intensive Programme/Zmiešaný intenzívny program). Dvakrát sa BIP už organizoval na našej fakulte, v letnom semestri sa plánuje ďalší workshop pre zahraničných študentov. Tento formát, ktorý spája virtuálne prvky výuky s niekoľko-dňovým workshopom na hosťujúcej univerzite, je veľmi obľúbený z viacerých dôvodov, medzi nimi je jednoduchšie prihlasovanie, menej „vybavovačiek a papierov“. Navyše študenti v zahraničí strávia zväčša len týždeň, takže obavy z hľadanie dlhodobého ubytovania, možných zdravotných problémov alebo uznávanie predmetov - čo sú hlavné problémy pri semestrálnych pobytoch - odpadajú. Navyše zväčša na workshop odchádza skupina študentov, takže sa môžu navzájom podržať, cestu tam a späť si organizujú spoločne a celkovo majú väčší pocit istoty. Na našej fakulte máme skúsenosť, že pri študentoch, ktorí sa zúčastnili BIP-u, je vyššia pravdepodobnosť, že sa neskôr prihlásia aj na semestrálny Erasmus+. Krátky workshop slúži ako akási ochutnávka toho, aké asi by to bolo študovať v zahraničí. Študenti si trochu otestujú aj sami seba, svoje jazykové zručnosti, schopnosť pracovať na zadaní s kolegami z iných univerzít. 
foto: M. Kováč
Ako to vyzerá so záujmami pedagógov zúčastňovať sa mobilít?
Záujem o Erasmus+ mobilitu zo strany pedagógov určite je a v poslednom období sa z roka na rok zvyšuje. Pravidelne v septembri býva otvorené výberové kolo na daný akademický rok. Tak ako tento rok, ani minulý, sme nemohli dať priestor všetkým prihláseným. Učiteľské mobility neslúžia primárne samotným pedagógom, ale priamo alebo nepriamo z ich zahraničnej mobility získavajú aj študenti. Pedagóg, ktorý má aktívnu spoluprácu s kolegami na partnerskej univerzite, môže jednak obohatiť svoju výuku u nás, jednak môže prispieť k výuke zahraničných študentov počas svojej zahraničnej cesty. Ale zároveň môže povzbudiť študentov (našich aj zahraničných) k tomu, aby sa sami prihlásili na zahraničnú mobilitu. Takže hoci študentské a učiteľské mobility môžu vyzerať ako dve samostatné nezávislé agendy, v skutočnosti ich prepojenie má veľký význam v rámci Erasmus+ programu.
Vzrastá aj počet zahraničných študentov, ktorí prichádzajú v rámci Erasmu na FAD STU, alebo nie?
Pomer našich odchádzajúcich študentov k tým, čo k nám prichádzajú je približne v pomere 2:1. Posledných pár rokov boli tieto počty relatívne stabilné, každý semester sme mali u nás asi 25 Erasmus+ študentov. No tento rok nás trochu prekvapili vyššie čísla, momentálne máme na fakulte 39 Erasmus+ študentov. Dvaja z nich sa dokonca rozhodli si štúdium u nás predĺžiť na celý rok. Je to pre našich pedagógov náročnejšie, ale zároveň sa tomu teším, lebo aj toto je istý druh spätnej väzby.
Z akých krajín prichádzajú predovšetkým?
Pravidelne máme medzi prichádzajúcimi zahraničnými študentmi Nemcov, Francúzov, Španielov, študentov z Bulharska, Portugalska, Turecka, prípadne Talianska. Bratislava nie je všeobecne známa ani lukratívne destinácia. Pre časť študentov, ktorí prichádzajú k nám, nebola Bratislavu prvá, a niekedy ani druhá, voľba. O to viac vidno, akú veľkú úlohu zohrávajú neoficiálne informácie zdieľané medzi študentmi navzájom. Pri prichádzajúcich mobilitách je zrejmý rovnaký trend ako pri odchádzajúcich: študenti prichádzajú lepšie informovaní a s menšími obavami práve zo škôl, ktoré ku nám študentov posielajú pravidelne každý rok. Tam, kde existuje kontinuita a každoročne opakujúce sa študentská výmena, nie je problém nájsť nových záujemcov o mobilitu.
Čo u nás - na fakulte ale aj na Slovensku - nachádzajú, čo im chýba. Máme od nich aj nejakú spätnú väzbu?
Zahraniční študenti pravidelne oceňujú individuálny a ústretový prístup našich pedagógov, príjemnú atmosféru menšieho mesta, ale aj fakt, že z Bratislavy sa dá veľmi ľahko cestovať po celej Európe. Takže aj študenti, ktorí až tak netúžili prísť do Bratislavy, sú zväčša na konci študijného pobytu u nás veľmi spokojní.
Zahraniční študenti majú iný režim už kvôli tomu, že absolvujú prednášky v angličtine. Darí sa ich nejako integrovať do života fakulty a spájať ich aj domácimi študentmi?
Toto je jedna z nevýhod, ktoré máme oproti nemeckým, francúzskym, španielskym školám. Slovensko je malá krajina, slovenčina minoritný a navyše pomerne ťažký jazyk. Nemôžeme očakávať, že študenti prichádzajúci na semester alebo trebárs aj rok sa budú vedieť začleniť medzi študentov študujúcich po slovensky. Preto niektoré pomerne úspešné praktiky zo západnej Európy nie sú u nás aplikovateľné. Momentálne Erasmus+ študenti fungujú ako samostatný anglicky hovoriaci krúžok. So slovenskými študentmi prichádzajú do kontaktu len sporadicky v rámci ateliérov. Je to trochu škoda, aj samotní Erasmus študenti to pravidelne spomínajú ako mínus. Žiaľ, nevieme s tým veľmi pohnúť.
Bol by záujem aj o prednášky v angličtine pre našich študentov kvôli zlepšeniu ich jazykových zdatností?
Určite by bolo zaujímavé, keby sme vedeli ponúknuť napr. nejaké výberové predmety v angličtine pre študentov slovenského aj anglického programu spolu. Mohlo by to pomôcť našim študentom získať väčšiu istotu v angličtine. Zároveň by to mohol byť priestor na intenzívnejší kontakt medzi našimi domácimi a zahraničnými Erasmus+ študentami. Takýto model by zrejme priniesol viaceré výzvy praktického charakteru. Z pohľadu koordinátorky zahraničných študentov by to bolo rozhodne plus, ale aký by bol záujem zo strany študentov, to si netrúfnem povedať. Nejaká časť by to určite privítala. Zároveň si však uvedomujem, by to mohlo priniesť aj istú segregáciu. Študenti, ktorí na VŠ prišli horšie jazykovo vybavení, by sa mohli cítiť odsunutí na vedľajšiu koľaj. Rozhodne by si takáto novinka vyžadovala postupné a citlivé dolaďovanie.
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
