Dňa 6. júna 2025 sa na našej fakulte uskutočnilo výnimočné stretnutie absolventov – 60 rokov od ich promócie. Stretnutie prebehlo vo veľmi srdečnej atmosfére, za účasti zástupcov vedenia fakulty i bývalých pedagógov. Účastníci ocenili pozitívne zmeny, ktorými fakulta za uplynulé desaťročia prešla, ako aj jej súčasné smerovanie a aktívnu prezentáciu v medzinárodnom priestore. Mimoriadne ich potešilo, že medzi pedagógmi fakulty stále pôsobia ich bývalí študenti, či kolegovia, vrátane emeritného profesora Petra Gála. Ďakujeme našim vzácnym absolventom za návštevu a srdečné slová. Tešíme sa na ďalšie stretnutia!
Príhovor Ivana Gürtlera:
Vážená pani prodekanka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milé kolegyne a milí kolegovia zo štúdií!
Dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa vedeniu FAD STUBA, že dnes môžeme spolu s pani Ing. arch. Klárou Macháčovou, PhD., prodekankou pre zahraničné vzťahy a PR v zastúpení pána dekana doc. Ing. arch. Branislava Puškára, PhD., osláviť našu šiestu dekádu po diplome tu, v našej Alma mater, budove ktorá je nielen dielom jedného z našich profesorov, profesora Emila Belluša, ale aj zakladateľa odboru Architektúra a pozemné staviteľstvo na SVŠT.
Na úvod povstaním a minútou ticha, uctime si našich zomrelých v posledných dvoch rokoch: JANOTOVÁ - Bellušová Jelica (15.02.2023) a MARTIN Jindřich (5.1.2025).
Info o komunikácii k dnešnému stretnutiu:
Promovalo nás 64, zomrelo 28, zostalo nás a oslovil som 36, ozvalo sa 21, potvrdili účasť 16 a prišli: Milena Solovičová, Vlado Kuzan, Ľuba Lucina, Braňa Budkeová, Peter Jakubička, Vlado Bahna, Viťo Šišolák, Juro Talaš, Peter Gál, Marta Skočková, Jano Poničan, Stano Kristínik, Jara Lalková, Danica Martinová, Stano Mika, Jano Solovič, Ivan Gürtler, ospravedlnila sa Ildikó Leontievova.
Ospravedlnili sa 5. Ich odkazy:
Peter Černo /D/, 12.5.2025:
Ahoj Ivan, vyzera to u mna, ze nebudem moct prist, co ma velmi mrzi. Uz davno som Vas vsetkych nevidel, este pred Coronou, to je uz pät rokov. Dal by sa termin posunut na neskor? Dakujem za odpoved. Peter Cerno
Saša Berková, 14.5.2025:
Milý Ivan aj spolužiaci, bohužiaľ, je to reálne a ovplyvnené mojím zdravotným stavom, že nebudem, môcť prísť. V júni by to bolo možné. Prosím Ťa láskavo, nedá sa to posunúť? Ďakujem Saša
Eva Lojdl /USA/, 18.5.2025:
Bohuzial pripajam sa k mojim kolegom./NE/Pridem .cesta 12 hodin v lietadla je velmi narocna a uz mi nema kto podrzat ruku. Velmi lutujem dufam, ze budete mat GOOD TIME. Objimam Eva
Andrej Dušenka, 19.5.2025:
Ahoj Ivan, veľmi nerád, ale nemôžem potvrdiť svoju účasť na slávnosti. Pred rokom som mal mozgovú príhodu a cesta do Bratislavy by bola predsa len, riziková. Naviac žijeme len vo dvojici, moja Evka je po operácii kolena a preto potrebujeme jeden druhého a veľa liekov. Želám Vám, aby sa Vás zišlo čo najviac a v plnom zdraví. Aby som sa pripomenul. Andrej.
Danica Truchlíková, 26.5.2025:
Mily Ivan, dakujem za pozvanie, zialbohu ako vies, uz niekolko rokov cesta do Bratislavy je pre mna fyzicky nemozna. Zelam vsetkym prijemny cas spolu, straveny spominanim na vesele a daleke roky mladosti! Ako sa mas Ty a Tvoja Eva? Napis mi par riadkov, z fotky vidim ze Ty sa drzis dobre. Srdecne pozdarvujem Teba, Evu, a vsetkych kolegov,Danica
Jozef Dižka, 6.6.2025:
Ivan, vzniknuté dnešné okolnosti mi nedovoľujú zúčastniť sa na dnešnom stretnutí absolventov FA po 60 rokoch. Pozdravujem všetkých, prajem príjemný deň a veľa primeraného zdravia, pohybu a dobrej pohody do ďalších rokov. Pozdravujem Jozef
Dovoľte mi, trochu pripomenúť našich 6.rokov štúdia z môjho pohľadu:
Po našich stredoškolských štúdiách sme sa na jeseň roku 1959 stretli v 1.ročníku /1959-60/ „reformovanej“ FAP-sky na Stavebnú fakultu SVŠT v bohatom počte, presahujúcom číslo 600. Boli sme prvým ročníkom bez Beánie, imatrikulácie 1.ročníka študentov architektúry na FAPS-ke. Ten počet 600 bol preto, že na tento odbor zobrali každého, i s „kádrovníckym šrámom“. Pre také množstvo študentov v posluchárňach na SVŠT nebolo pre nás miesto. Bolo nás toľko, že sme chodili na prvé prednášky v ZS do Estrádnej sály PKO. Tu som spoznal osobne jedného z budúcich pedagógov, ing. Slabihouda z Katedry výroby stavieb. Vychádzali sme traja bývalí konškoláci z JSŠ Vazovova - Peter Černo, Stano Sedláček a ja, v skupine študentov z vestibulu širokým schodiskom do Estrádnej haly, za nami ing.. Slabihoud. Ja ako aktívny športovec som bol oblečený v tričku a v úzkych čiernych nohaviciach „z prvorepublikového štofu“ a ostrihaný „na ježka“. Bolo to pár dní potom, čo VB po Bratislave chytali „máničky“ a strihali ich dohola... Slabihoud sa postavil na pódiu za mikrofón a na celú sálu prehovoril, že „nestrpíme na škole chuligánov na americký spôsob...“ a opísal nás, resp. mňa. Rozdelili nás na 2 paralelky: A a B. Potom sme chodili na prednášky napr. po bratislavských kinách. Celý 1.ročník sme chodili na „Výrobnú činnosť“ jeden deň v týždni po rôznych rozostavaných stavbách v Bratislave. Náš krúžok budoval novú školu na Metodovej ul., za Sokolskou lúkou, kde sme ako stredoškoláci hrávali futbal. Na „Stavebné konštrukcie“ sme mali doc.Fehéra, ktorý dohliadal na precíznosť technických čiar. Na prvý architektonický predmet „Úvod do architektúry a staviteľstva“ sme mali prvého z „veľkých profesorov“, prof.Jana Evangelistu Koulu, druhého na „Staviteľské konštrukcie I.“ prof.Vladimíra Chrobáka. Na skúške sa ma opýtal jeho charakteristickým barytónom: „Čože je váš otiec?“, odpovedal som „úradník“ on na to „...a čože je to?“. Jeho druhá „hláška“ je z čias, keď na našej fakulte študovali Vietnamci. Nevedeli po slovensky a jedného sa p.profesor Chrobák opýtal: „ Súdruh Číňan, nože sa choďte opýtať na dekanát, či vás smiem vyhodiť!“
2.ročník /1960-61/ V tomto ročníku nás, absolventov JSŠ-iek začali „lámať“ technické predmety, v ktorých dominovali naši kolegovia zo stavebných priemysloviek. Pre mňa boli skoro „stopka“ predmety začínajúc „Politickou ekonómiou“ s „Dialektickým a historickým materializmom“ a končiac „ Vedeckým komunizmom a dejinami KSČ“ – všetky skúšky horko-ťažko s opravákmi a kvalifikáciou „dobrý“. Vtedy ako vrcholový dorastenec som sa odvážil ísť požiadať vedúceho Katedry telesnej výchovy a športu, prof.Štancla, sediaceho v budove vedľa predajne „Paléner“ na Hurbanovom námestí o sprostenie z Telesnej výchovy. Keď sa ma spýtal, čo športujem, ja že „vzpieranie“, tak mi odpovedal, že „základná telesná výchova mi neuškodí“. Na moje šťastie asistentom nám bol Jožko Vengloš, potom slávny futbalový tréner, s ktorým som sa dohodol a zápočet mi napokon dal. V tomto ročníku, v zimnom semestri sme absolvovali v rámci „Telesnej výchovy“ lyžiarsky kurz na Sliezskom dome vo Vysokých Tatrách pod Gerlachom, pri Velickom plese. Tam sme sa začali navzájom spoznávať z oboch paraleliek. Asistentom lyžiarskeho kurzu bol nám aj Ivan Fiala, začínajúci slávny slovenský alpinista, ktorý sa vybral sám na Gerlach a pri návrate na ľadopáde nad Velickým plesom sa dolámal, tak ho musel chatár vo funkcii HS, s našim asistentom a „vybranými“ študentmi zniesť na kanadských saniach do Tatranskej Polianky. Z architektonických predmetov sme mali v ZS „Vývoj staviteľstva a architektúry“ odprednášaný asistentom Jankom Lichnerom. V LS to bola „Typológia stavieb“ – obytných len so „zápočtom“ od Laca Kušníra. „Konštrukcie pozemného staviteľstva II.“ sme mali s prof. Šrefanom Lukačovičom, ktorý v roku 1942 založil spoločný architektonický ateliér s Eugenom Kramárom. Bývalý športovec-boxer, mal nezabudnuteľnú hlášku na svoj šport: „najprv nastúpili mušie váhy, potom tie stredné a na koniec my, ťažké váhy, skutoční borci!“
3.ročník /1961-62/ V tomto akad.roku sme vycestovali na prvú študijnú cestu do NDR pod vedením doc.Mlynára. Od Drážďan, cez Lipsko a Berlín sme skončili v slávnom letovisku pri Baltickom mori, vo Warnemünde. Tam sme prvýkrát zažili „prechádzku“ po nudistickej pláži. Prvým nudistom z nás sa stal Ernest Martončík. Odtiaľ mám moju fotku, vydrepovaných na mojich ramenách Lacka Bellu a Jožka Dižku. V rozbúrenom mori sme sa kúpali pod čiernou vlajkou len traja: asistent z Drážďan, Juro Talaš a ja... Podotýkam, že predtým som nevedel plávať a 2 mesiace predtým som sa chodil učiť plávať meter po metri každodenne na Vajnorské jazerá na bicykli FAVORIT na tyči s mojim o 10 rokov mladším bratom z Patrónky cez celé mesto až do Vajnor. Nezabudnuteľnou pre mňa bola skúška v ZS z „Betónových konštrukcií“ u p.prof.Karla Havelku, na bývalej FIS-ke na Tolstého ul., ktorá sa pretiahla do večerných hodín v kaviarni „Štefánka“. Po zapísaní známok „výborný“ zaplatil občerstvenie včítane nášho a p.profesor sa lúčil s nami podaním ruky a typickým pre neho „na shledanou, kolegové!“ Skúšku z „Konštrukcií stavebného staviteľstva“, ktorá sa viazala na PSV sme robili u prof. Škorupu. Ja som šiel na skúšku asi o 11:00 a vyšiel som cca o 19:00, pretože som dostal otázku „drevené okná“, čo som moc nevedel. Profesor ma nechal „trápiť sa“, až som sa to naučil, so známkou horko-ťažko „dobre“... V LS sme sa konečne dostali k „Architektonickej tvorbe“, „Typológiu“ nám prednášal prof. Vladimír Karfík, ku „ktorému som vzhliadal“... V semestri sme mali klauzulky z „Architektonického navrhovania“ - rodinné domy. Tieto viedli okrem asistentov, aj externí pedagógovia. Náš krúžok mal ing.arch.Vladimíra Fašanga, mladého riaditeľa STB Bratislava. U neho, náš krúžok, sme sa začali učiť tvoriť architektúru, ale aj ako sa má chovať v spoločnosti architekt. Od neho si pamätám, ako nás „hnal dolu zo stolov“, na ktorých sme sedeli s poznámkou, že „architekti okrem objektov navrhujú aj interiéry, v ktorých je niekoľko kategórií nábytku: stolového na ktorom sa pracuje alebo konzumuje jedlo a sedacieho, na ktorom sa sedí...!“. Odvtedy som si osvojil toto prirovnanie a doslova neznášam architektov a študentov, ktorí to ignorujú... Na základe výsledkov, boli sme príjimaní na odbor Architektúra a stavba miest... V tomto semestri sme mali konečne predmet „Kreslenie a modelovanie“. Katedru viedol prof. Struhár, po ňom prišiel prof.Karol Ondreička.
4.ročník /1962-63/ Na jeseň tohto roku vypukla „Kubánska kríza“. My, ktorí sme popri štúdiu museli absolvovať aj „Vojenskú prípravu“ ako budúci tankisti sme boli v neistote, či nebudeme musieť narukovať... V predmete „Stavba miest a územné plánovanie“ sme mali vedúceho Katedry prof.Jána Svetlíka, schytal som na skúške „dobrý“! Na Katedre už pôsobil aj prof.Emanuel Hruška, DrSC., bývalý „karfíkovec“, na ktorého som sa tešil... ako aj na trojicu talentovaných asistentov Alexy-Kavan-Trnkus. Konečne som v druhom semestri zo skúšky „Stavba miest a územné plánovanie“ od prof.J,Svetlíka dostal „výborne“. Urbanizmus ma začal baviť. Architektonické ateliéry sme absolvovali na katedrách pod vedením skvelej trojice profesorov Belluš-Karfík-Lacko. Jedným z členov katedry „Kreslenie a modelovanie“ bol nenápadný akad.mal. Otto Varakózo. Viedol „Večerné kreslenie“, na ktorom sme sa snažili adepti architektúry zdokonalovať sa v kreslení. Ako budúcich architektov nás učil kresliť lineárne, tak ako on kreslil svoje vtipy do Roháča. Tu som spoznal mnohých mojich talentovaných kolegov, výborných kresliarov. Raz večer nás privítal a hneď nás všetkých poslal „povinne“ si pozrieť v kine TATARA film „Vrchárka“ Vittoriu de Sica v hlavnej úlohe so Sophiou Loren. Po filme sme sa vrátili do kresliarne, kde nás čakal „Otík“ a nevedel z nás dostať slovo, boli sme ako „zarezaní!“.
V závere ročníka sme absolvovali s mladou, pohľadnou asistentkou prof.Koulu, s Ľubou Fašangovou niekoľkodňový študijný zájazd do Prahy. Bývali sme v ŠD ČVUT v Dejvicích, neďaleko hotela „International“. Tí čo Prahu už poznali, tak sa obohatili o nové poznatky najmä z histórie „zlatej Prahy“. Ja som dokonca objavil na Karlovom moste sochu sv.Iva od Matyáša Bernarda Brauna. Užili sme si Prahu, ona, pani asistentka nás...!!!!
5.ročník, /1963-64/ Tento ročník v ZS sa niesol v ateliéroch na katedre „Poľnohospodárskych a inžinierskych stavieb, LS na katedre „Urbanizmu a stavby miest“. V urbanistických ateliéroch sme už pracovali v kolektívoch. Začali sme sa učiť modelovať, robiť si modely s vrstevnicami z knihárskych lepeniek a objektami z balzy, či PVC v dielni, ktorú viedol Tibor Alexy s majstrom Guštafíkom. Pre nás, ako ročník, bol tento rok významný aj našou iniciatívou: kolektívne sme sa rozhodli, že pre študentov 1.ročníka usporiadame „BEÁNIU“. Myslím si, že sme na prípravách a organizovaní tejto slávnosti strávili viac času, ako nad našimi semestrálnymi projektami. Jindro Martin ako ročníkový zástupca v SZM „držal nad nami ochrannú ruku“! Každý robil čo mohol: medailu Peter Gál, pozvánku „Ufko“ Ferianc a ja som doniesol takmer celú otcovu maliarsku dielňu: farby, glej, štetce a pod. Celú Fakultu sme sa snažili „vyzdobiť“, v ktorej dominovala všetkému maľba KOZY s vemenom od 4.poschodia po prízemie na veľkých formátoch baliaceho papieru v priebežných oknách pri ľavom schodisku. Vďaka tejto „alegórii“ stavbárskej kozy som bol zase „na koberčeku“ u prodekana Slabihouda, že „sexistické zobrazenia nepatria na fakultu!!“. Ale KOZA vydržala... Celú BEÁNIU sme organizovali v Spoločenskej sále PKO za enormného záujme celej akademickej obce nielen fakulty, ale aj iných fakúlt. O tom, aké to bolo by sa dalo veľa rozprávať: napr. o živej koze, ktorú „si požičal“ a dotrepal z Karlovej Vsi Otto Sedlák, na ktorú museli prisahať beáni, ako sme profesorov za veľkého potlesku a smiechu vozili cez celú sálu ku lódžiám na fúrikoch, niektorých aj „šoféri ktorí mali pod čapicou“ vykotili v strede pódia za hurónskeho rehotu. Po inaugurácii, ktorej súčasťou bola prísaha Beána v sprievode krstného otca na živú kozu, nasledoval tanec beánov s profesormi/pedagógmi jednotlivých katedier a potom sa tancovalo až do neskorého večera, či rána. Malo to jednu smolu, že už o 22:00 bol bar „suchý, či vypitý“!!!! V tomto ročníku sme sa niekoľkí po prvýkrát zúčastnili aj anonymných architektonických súťaží, napr. ja s Petrom Gálom na tému „Smútočné siene“...
6.ročník /1964-65/ V tomto ročníku sme už boli porozdeľovaní na jednotlivé katedry. V ZS na katedrách „Architektonickej tvorby“ sme mali tému medzinárodnej študentskej súťaže o „Aténsku cenu“, navrhnúť Fakultu architektúry. Táto prestížna študentská cena bola súčasťou VIII. Medzinárodného kongresu U.I.A. v Paríži, ktorej témou bola „Architektonické vzdelávanie“. Traja úspešných návrhov zo SvF SVŠT sme sa aj VIII. Medzinárodného kongresu v Paríži zúčastnili: Peter Gál, Juro Talaš a ja. Ja som si Paríž zamiloval a vracal som sa rád nielen s mojimi študentami, ale i rodinou. O koexistencii troch katedier na 4.poschodí počas tohto roku by sa dal napísať román....! Mali sme povolený pobyt v ateliéroch 24 hod., výkresy každé pozdné popoludnie a ráno nám kontrolovali asistenti katedier. Relaxovali sme turnajmi v „šprci“ a v stolnom tenise na podeste 4.podlažia. Na večere sme chodili do neďalekých nočných podnikov, akými boli Kryštál Bar a Smíchovská reštaurácia na Mariánskej ulici.
V LS nás čakali diplomovky. S Jindrom Martinom sme si vybrali tému celoštátnej verejnej anonymnej súťaže „Čsl. televízia v Bratislave v Mlynskej doline“. Jindro obhajoval výrobnú časť, ja výškovú budovu administratívy. Obhájili sme na „výbornú“, súťaž sme oboslali a získali odmenu...
Pár dní pred promóciou boli sme skupina absolventov predvolaní na dekanát k dekanovi prof.Nahálkovi. Keďže sme nepodpísali a neprevzali „umiestnenky“ až na Východ Slovenska, oznámil nám, že nebudeme diplomovaní. Zišlo sa nás tých pár pred dekanátom, požiadali o „audienciu“. Bol som hovorcom a p.dekanovi s argumentáciou, že my sme nepoberali podnikové a krajské štipendiá až z Vých.Slovenska a nemienime nahradiť kolegov, ktorí sa počas štúdií usadili ako rezidenti a „mladoženáči“ v štátnych bytoch v Bratislave. Chceli sme len 3 roky štúdií Architektúry doplniť postgraduálnym štúdiom na VŠVU v BA, či na AVU v Prahe, či ašpirantúry na našej fakulte. Boli sme vyslyšaní....
29. mája sme v Aule Maxime SVŠT boli diplomovaní a obdržali vysokoškolskú kvalifikáciu na „inžinier architekt“.
Dovoľte mi poďakovať sa kolegovi Vladovi Bahnovi, ktorý graficky dotiahol môj návrh do výbornej grafiky na pozvánku, prezenčku a pamätnú kartu. Nepoužili sme aktuálny akronym Fakulty, pretože sme sa priklonili k jeho „historickej variante“ pred a z našich štúdií.
Poďakovanie patrí vám všetkým mojim kolegyniam a kolegom z ročníka, že i v nie ľahkých dobách sme sa všetci veľmi dobre uplatnili v praxi. Nielen v projekcii, na našej Alma Mater, vo vnútornej i štátnej správe, kultúrnych a spoločenských organizáciách a mnohí z nás vo vysokých funkciách. Viacerí sme získali ocenenia, čestné tituly a uznania, ktoré nás ako kolektív radia k úspešným ročníkom a absolventom našej Alma Mater. A treba zdôrazniť, že nielen doma, ale i v neďalekom i ďalekom zahraničí. Vďaka vám, že ste boli, že ešte ste a želám vám veľa primeraného zdravia, pohody a hlavne už pokoja okolo seba do ďalších dní, týždňov, mesiacov a rokov...!
