Prof. Ing. arch. Lumír Vojtěch Lýsek (*12.12. 1934 Ostrava – †7.6. 2025 Ostrava) bol významnou postavou slovenskej architektúry a dlhoročným pedagógom na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (1953–1959) a následne na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1959). Po návrate pôsobil v projektových organizáciách v Bratislave (napríklad v Stavoprojekte, neskôr DRUPRO), až sa postupne stal vyhľadávaným pedagógom.
Od roku 1974 prednášal na Katedre architektonickej tvorby STU v Bratislave a od roku 1983 ako riadny pedagogický pracovník. Jeho výskumný záujem sa zúročil aj v obhajobe dizertačnej práce v roku 1977 (“Architektonicko-estetické problémy diaľnice a jej obslužných zariadení”) pod vedením prof. Emila Belluša. V rokoch 1987–1990 pôsobil ako vedúci Katedry architektonického projektovania a dizajnu. Už tu položil základy smerovania budúcej katedry, keď pribudli kolegovia prednášajúci konštrukcie, statiku a technické zariadenia budov. V roku 1990 založil Katedru konštrukčno - technických disciplín, ktorej bol dlhoročným vedúcim. Naplno sa rozvinula katedra potrebná pre študentov architektúry.
Jedným z vrcholných diel Lýska je Administratívna budova COOP Jednoty a Hotel Bajkal v Bratislave (projekt 1969, realizácia 1972–1976). Budova má pôdorys v tvare písmena L, v dlhšom, osempodlažnom krídle sa nachádzajú administratívne priestory a v nižšom krídle spoločenské priestory. Na fasáde upútajú výrazné biele betónové konzoly, ktoré vytvárajú rytmus slnolamov a opticky ľahký vzhľad stavby. Objekt navrhol spolu s Ľ. Titlovou a je považovaný za príklad pôsobivej moderny 70. rokov na Slovensku. Ďalším dôležitým dielom je Výskumný ústav energetický v bratislavskom Ružinove (projekcia 1973, realizácia 1974–1978). Táto štvorpodlažná budova je súčasťou rozsiahleho administratívneho centra a vyniká vstupným átriom so svetlíkmi, slnolamami na fasádach a plastickou hmotou tretieho poschodia, ktorá zdôrazňuje hlavný vstup. Lýsek a Titlová tu opäť uplatnili inovatívne riešenie prefabrikátov a otvorené dispozície, čo dokumentuje jeho cit pre funkčnú aj estetickú kvalitu stavieb.
Medzi ďalšie významné diela patria Zotavovňa Magura v Ždiari (projekt 1957–1958, realizácia 1958–1964) – vtáčie ľahká horská budova so sedlovou strechou, ktorú Lýsek spolu so Soňou Lýskovou a Ľ. Titlovou navrhli ešte ako študenti architektúry – a koliba Červený kút v Kráľovej Lehote (realizácia 1965). Z obdobia 70. rokov treba spomenúť hotel Bajkal (s Ľ. Titlovou, 1972–1976), Obchodný dom COOP Jednota v Trnave (projekt 1973, realizácia 1976–1980) – ocenený medailou Interarch 1983 – a dva nákupné domy Jednota v Trebišove. Ďalšími projektami sú obytné domy, reštaurácie a hotely (Minerál v Dudinciach, Slovan v Rimavskej Sobote) či slovenský pavilón na výstave Wels v Rakúsku. Po odchode zo STU v roku 1998 pokračoval Lýsek v praxi – zakladal ateliér L.LYSEK Architect (1991–1994) a od roku 1997 pracoval v talianskom projekte Green Village vo Vigasie. V 90. rokoch žil a pracoval v Taliansku, neskôr sa natrvalo vrátil do svojho rodného regiónu – posledné roky strávil v Olomouci, kde žil spolu so svojou manželkou, architektkou Soňou Lýskovou.
Lumír Lýsek bol aj aktívnym členom architektonických spoločenstiev a redakčných rád. Pôsobil v redakcii revue Projekt (v rokoch 1986–89 bol jej predsedom) a v redakcii Architektúry ČSR (1984–1989). Zastával funkciu v medzinárodnej organizácii IKAS/ICAT (1985) a obohatil architektonickú obec o skúsenosti z podnikateľských i medzinárodných aktivít. Za svoje diela získal viacero prestížnych ocenení. Dvakrát mu bola udelená Cena Dušana Jurkoviča – v roku 1976 za Administratívnu budovu COOP Jednota v Bratislave a v roku 1980 za Obchodný dom Jednota v Trnave. V roku 1983 mu bola udelená medaila a Cena svetového bienále architektúry Interarch v Sofii za realizáciu Jednoty v Trnave. Významným uznaním jeho celoživotného prínosu bola Cena J. Plečnika za rok 2018, ktorú v roku storočnice ČSR slávnostne odovzdali v Pražskom hrade. Tieto ocenenia potvrdzujú Lýskovo trvalé miesto v dejinách architektúry Slovenska.
Prof. Lumír Lýsek bol architekt s otvoreným pohľadom a zmyslom pre inováciu. Jeho dlhoročné pedagogické pôsobenie vychovalo viacero generácií architektov, ktorí si z hodín odniesli nielen odborné vedomosti, ale aj vzťah k hmotným hodnotám priestoru. Počas svojej viac ako šesťdesiatročnej tvorivej dráhy spojenej najmä s Bratislavou a Olomoucom sa venoval aktívnej projekčnej, organizačnej a pedagogickej činnosti. Jeho dielo zostáva trvalým svedectvom obdobia, v ktorom tvoril – v krásnych a funkčných budovách, v uznávaných koncepciách aj v úspešných študentských generáciách.
S úctou spomíname na profesora Lumíra Lýska ako na zakladateľa Katedry konštrukčno - technických disciplín, na oddaného pedagóga a tvorivého architekta. Jeho odchod je veľkou stratou pre našu architektonickú obec, no v jeho dielach a v srdciach študentov bude ešte dlho žiť inšpirácia, ktorú nám zanechal.
Česť Vašej pamiatke!
Text pripravila doc. Ing. Mária Budiaková, PhD.
