V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie narodenia prof. Ing.arch.Rudolfa Šteisa, DrSc, prvého asistenta prof. Hrušku ako aj jedného z prvých pedagógov v oblasti urbanizmu na SVŠT a tiež aj neskoršieho vedúceho Katedry urbanizmu a územného plánovania. Významnú stopu zanechal aj v urbanistickej a územnoplánovacej praxi, keď pôsobil dlhé roky v riadiacich sférach Urbionu, Štátneho inštitútu pre urbanizmus a územné plánovanie.
.Narodil sa 10.10.1925 v Topoľčanoch v rodine železničiara, maturoval v roku 1944 v Prievidzi. Študovať začal v Bratislave na odbore Inžinierskeho staviteľstva v roku 1944, v rokoch 1945-1947 pokračoval na Vysokej škole dr. E. Beneša v Brne a v rokoch 1947/48 -1950 sa vrátil na SVŠT. Štúdium na FAPS ukončil v roku 1950 v rámci prvého absolventského ročníka architektov na SVŠT (dnes STU). Už ako študent pôsobil ako vedecká pomocná sila na Ústave stavby miest a obcí (od júla 1949) a potom krátko ako vedecká pomocná sila s povinnosťami asistenta (od 15.12.1949). Od 1.2.1950 do 15.4 pôsobil ako výpomocný asistent a od 15.4.1950 už pôsobil ako riadny asistent a bol vôbec prvým asistentom prof. Hrušku. Od 1.3.1951 pôsobil ako vedúci oddelenia a odboru výstavby na KNV v Žiline, kde zabezpečoval územnoplánovaciu prípravu priemyselných centier, prestavbu dedín, výstavbu vodných diel na Váhu a Orave a problematiku rekreácie. V r. 1958 prešiel na Slovenský výbor pre výstavbu v Bratislave, kde pracoval ako vedúci odboru. Tu sa venoval problematike prestavby siete sídiel vidieckeho typu a územnoplánovacím podkladom pre rozvoj krajov na Slovensku. K týmto okruhom sa neskôr vrátil aj počas svojho pôsobenia na škole. Od r.1960 bol technickým námestníkom Štátneho ústavu pre rajónové plánovanie, neskôr Štátneho ústavu pre urbanizmus a územné plánovanie URBION, od r. 1966 jeho riaditeľom. V rokoch 1959 – 1972 externe prednášal na dennom a diaľkovom štúdiu na Katedre urbanizmu a územného plánovania. V r. 1973 mu bola ukončená činnosť riaditeľa Urbionu a od 16.júla 1973 prišiel na SVŠT na post výskumného pracovníka, od 1. januára 1975 do 31.augusta 1986 pôsobil ako vedúci Katedry urbanizmu a územného plánovania na SvF, od 1.9.1976 bol tento ústav súčasťou FA SVŠT, na ktorej osamostatnení mal tiež významný podiel. V 1973 mu SAV udelila hodnosť kandidáta technických vied (CSc.) za kandidátsku dizertačnú prácu „Makroštrukturálny model urbanistického a regionálneho územia“ a v r. 1974 sa habilitoval prácou „Príspevok k teórii životného prostredia v osídlení a v sídlach“ na docenta v odbore urbanizmus a územné plánovanie. V r. 1978 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na tému „Štruktúry osídlenia“ a získal titul DrSc. Za profesora v odbore urbanizmus bol vymenovaný 1.11.1981. Prešiel tak v praxi oblasti riadenia, projekcie a plánovania územného rozvoja a na škole tieto skúsenosti využíval a rozvíjal v oblasti vedy, výskumu i pedagogiky. Bol členom - korešpondentom Akadémie priestorového výskumu a územného plánovania v Hannoveri, členom predsedníctva Zväzu slovenských architektov ako aj Zväzu československých architektov. Podieľal sa na prípravách kongresov UIA, prednášal na vyše 40 domácich a zahraničných konferenciách.
Je spoluautorom Zásad koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska (1970), stál na čele kolektívu, ktorý spracoval metodiku pre Projekt urbanizácie SSR. Pre sekciu RVHP spracoval materiály o rekreácii (1964) a materiály o generálnych plánoch miest (1967). V r. 1972 založil zahraničnú činnosť URBION-u, kde sa spracovávali územné plány rozvoja miest v Tunisku a Kongu. Na fakulte pracoval na otázkach prestavby štúdia a na budovaní nového samostatného odboru urbanizmus a územné plánovanie, ktorý sa otvoril od roku 1976 a bol jeho prvým garantom. V duchu odkazu E. Hrušku sa sústavne zaoberal teoretickými i praktickými otázkami urbanizmu, územného plánovania a životného prostredia. Zaujímali ho otázky perspektívneho priemetu rozvoja informačnej spoločnosti na urbanizáciu. Je autorom 47 vedeckých a výskumných prác, 40 odborných prác a statí. Predmetom jeho záujmu boli širšie kontexty urbanizmu, ktoré teoreticky spracoval v skriptách Teória životného prostredia (1980), Sídelné štruktúry (1981) a v knihe Nový urbanizmus (1985). Pracoval na mnohých študijných úlohách, napr. napísal Teóriu a kritiku urbanistickej tvorby (1975), Nové požiadavky spoločnosti na produkciu a priestor (2001). S P. Vodrážkom a P. Stecom st. spracoval aj Výtvarný generel mesta Prievidza a urbanistickú štúdiu Prievidza – Zápotôčky. Na fakulte so svojimi ašpirantmi je autorom ocenených alebo odmenených návrhov vo vyzvaných súťažiach kúpeľných miest Bojnice, Vyhne, Turčianske Teplice ale najmä urbanistických štúdií ako boli koncepcie osídlenia sídiel vidieckeho typu okresov Stará Ľubovňa, Svidník, Dolný Kubín, Rožňava, Nové Zámky, Senica. Poznatky z tejto oblasti zhrnul v publikácii Prestavba siete sídiel vidieckeho typu (s doc.Gálom, ZSA 1981) a neskôr v teoretickej práci Sídla vidieckeho typu v procese urbanizácie (1989). Ako expert a konzultant sa podieľal na Koncepcii územného rozvoja Slovenska (2001, Aurex Bratislava), v roku 2002 pripravoval podklady pre paragrafové znenie Zákona o priestorovom plánovaní.
V roku 1984 mu Slovenská akadémia vied udelila pamätnú Medailu Mateja Bela za zásluhy o rozvoj geografických vied a v r. 1985 Zlatú čestnú plaketu SAV Aurela Stodolu za zásluhy v technických vedách. Tieto ocenenia svedčia o jeho interdisciplinárnom prístupe k urbanizmu a územnému plánovaniu. Za knihu Nový urbanizmus obdržal v r. 1985 prestížnu Cenu ZSA (vtedy na úrovni dnešnej Ceny D. Jurkoviča). Zomrel v 18. augusta 2006, posledná rozlúčka bola v bratislavskom krematóriu 26.8.2006.
„ Moje krédo vyplýva z prelínania sa potreby architektúry a mojich dispozícií. My sme boli prví absolventi, a tak sme málo mohli ale viac museli. A tak som vystriedal všetky odvetvia komplexu architektúry – riadenie, projekcia, výskum, výchova, výučba. To výrazne poznačilo súčasné zameranie. Snažím sa nadviazať na svojho učiteľa prof. E. Hrušku a rozmnožovať jeho základ. Ale súčasne získavať kolegov za jeho pokračovateľov. Ako sa ukazuje, budú to pokračovatelia ešte lepší ako sme boli my“ uviedol prof. Šteis v katalógu k výstave prác pedagógov (1).
Bohumil Kováč, 2024
Zdroje :
- (1) Z tvorby na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity, katalóg výstavy , 1990 - (2) Archív STU v Bratislave
- B. Kováč: prof. Šteis, www,.fa.stuba.sk
