Spolok architektov Slovenska a Fond výtvarných umení ako zriaďovatelia Ceny profesora Jozefa Lacka zverejnili nominácie najlepších diplomových prác, ktoré zabojujú o Cenu profesora Jozefa Lacka v aktuálnom, jubilejnom 35. ročníku. Cena za najkvalitnejšie komplexné naplnenie požadovaných kritérií súťaže o najlepšiu diplomovú prácu v aktuálnom akademickom roku. Udeľuje sa práci, ktorá najlepšie spĺňa kritériá súťaže o Cenu profesora Jozefa Lacka. Za Fakultu architektúry a dizajnu postúpilo do výberu až 7 prác našich absolventov. Zoznam všetkých nominovaných prác nájdete na podstránke.
Prezídium Spolku architektov Slovenska zostavilo komisiu, ktorá bude o najlepších prácach rozhodovať, v znení: Matej Honč (Kilo Honč), Andrea Macejková (STOA architekti), Beáta Herrmannová (P - T, spol. s r. o.).
Zoznam nominovaných diplomových prác za Fakultu architektúry a dizajnu STU v Bratislave:
- Ing. arch. Kristína Kullová: Premeny dávnej obrannej línie, vedúci: hosť. prof. Ing. arch. Pavol Paňák
Predmetom diplomovej práce je urbanisticko-architektonická transformácia rozsiahleho obranného systému Petržalky z 30. rokov 20. storočia. Práca pojednáva o téme premeny bunkra ako konkrétneho fortifikačného diela a zároveň reintegráciu línie ako súboru týchto pevných bodov do urbanizmu. Súčasťou riešenia je snaha o nadviazanie na historickú pamäť línie a sprítomnenie jej dávneho, smrteľne vážneho poslania. V urbanistickom kontexte ide najmä o transformáciu súčasného stavu a sprístupnenie, dnes neviditeľnej a zabudnutej línie, verejnosti tak, aby sa opäť mohla stať zažitou. Architektonická časť spochybňuje tradičné vnímanie bunkrov ako jednoúčelových stavieb. Práca skúma ich konštrukčný potenciál a poukazuje na nevyčerpateľné možností ich využívania, pričom ponúka vybrané prístupy ich interpretácie. - Ing. arch. Kristína Rózsová: Garáže pre Bratislavu - sklad stavebného materiálu pre budúcnosť, vedúci: hosť. prof. Ing. arch. Pavol Paňák
Diplomová práca sa zameriava na kritickú reflexiu súčasného prístupu k riešeniu parkovania vo verejnom priestore, najmä v husto zastavaných obytných štvrtiach. Ukazuje, že samotné zvyšovanie počtu parkovacích miest bez širšej urbanistickej vízie neprináša udržateľné zlepšenie – naopak, posilňuje závislosť od áut a fragmentuje mestské prostredie. Práca zároveň reflektuje víziu budúcnosti, v ktorej počet automobilov v mestách výrazne klesne v dôsledku obmedzovania parkovania, rastúcej popularity verejnej dopravy, alternatívnych foriem mobility, klimatických zmien či rozvoja infraštruktúry pre peších a cyklistov. Na tomto základe skúma potenciál reverzibilného parkovacieho domu ako riešenia parkovacej aj bytovej krízy v rôznych časoch a lokalitách – v centre, na sídlisku i na periférii. Teoreticko-výskumná časť sa venuje konštrukčným možnostiam a prípadovým štúdiám v kontexte Bratislavy, praktická časť detailne rozpracúva dve konkrétne situácie. Vo forme architektonickej štúdie ukazuje etapy života reverzibilného domu – od funkcie parkovania až po transformáciu na bývanie, či občiansku vybavenosť. Cieľom práce je poukázať na fakt, že v súčasnom svete je nutné premýšľať nad stavbou ako nad organizmom, ktorý sa postupom času musí vyvíjať a prispôsobovať sa meniacim spoločenským, environmentálnym, či architektonickým potrebám. - Ing. arch. Magdaléna Kupcová: Útočisko, vedúci: hosť. prof. Ing. arch. Pavol Paňák
Útočisko je miesto, kam sa človek vedome uchýli, aby našiel ochranu, pokoj alebo zotavenie. Je to miesto, kde sa jednotlivec môže dočasne stiahnuť zo sveta. Architektonický návrh útočiska je pokusom vychádzajúcim z reflexie súčasného stavu spoločnosti, ktorý je charakterizovaný psychickým preťažením, informačným hlukom a absenciou priestoru pre vnútorné sústredenie. Je určené pre pútnika, hľadajúceho, premýšľajúceho, vyčerpaného. Cieľom návrhu je vytvoriť kontemplatívne prostredie, ktoré nevychádza z religióznych ani medicínskych východísk, ale ponúka človeku možnosť spomalenia, návratu k sebe a pobytu v krajine. Vytvára jemnú štruktúru, ktorá umožňuje spolužitie samoty a komunity, práce a oddychu, duchovna bez dogmy. Stavba je umiestnená do tichého prostredia Levočských vrchov, v regióne s historickou pamäťou vysídlených obcí, čím reaguje na tému straty, zabudnutia. Zásah do krajiny je jemný, hmota nevstupuje násilne, ale pokorne, s rešpektom. Stavba je navrhnutá ako ľahká, demontovateľná konštrukcia, ktorej materiálové riešenie odzrkadľuje pominuteľnosť. Útočisko nie je odpoveďou, ale otázkou či sa stane miestom bez ideológie, bez nátlaku. Miestom, ktoré svojou tichosťou umožní ľuďom opäť začuť seba samých. - Ing. arch. David Regenda: Konverzia objektov garáží, vedúci: hosť. prof. Ing. arch. Štefan Polakovič
Diplomová práca sa zaoberá problematikou konverzie garážových objektov s cieľom identifikovať a následne rozvinúť ich nevyužitý potenciál v kontexte urbánneho prostredia. Prácu možno rozdeliť do dvoch častí. V teoretickej časti je pozornosť sústredená na historicko-typologickú analýzu vývoja garážových objektov, ako aj na širšie súvislosti vzniku jednotlivých štruktúr v rámci urbánneho plánovania. Analýza vychádza z príkladov realizovaných garážových objektov na Slovensku a v Českej republike. Cieľom tejto časti je identifikovať rôzne typologické druhy a spôsoby ich adaptácie za účelom zmeny funkčného využitia a obohatenia ich bezprostredného okolia. Návrhová časť aplikuje nadobudnuté poznatky na konkrétnu situáciu konverzie líniových garážových objektov a viacúrovňovej nadzemnej garáže. Výsledkom je architektonická štúdia, ktorá konceptuálnym prístupom, s rešpektom ku kontextu, a prostredníctvom funkčného a technického riešenia načrtáva možnosti adaptácie objektov pri minimálnych zásahoch do ich pôvodnej štruktúry. Základným prínosom práce je poukázanie na možnosť transformácie okolia garážových štruktúr bez potreby radikálnej zmeny ich primárneho funkčného určenia. Takto formulovaný prístup vytvára predpoklady pre postupnú, organickú integráciu týchto objektov do mestského prostredia. - Ing. arch. Eliška Horváthová: Univerzitné pastoračné centrum, vedúci: hosť. prof. Ing. arch. Ľubomír Závodný
Diplomová práca sa zameriava na spracovanie architektonickej štúdie Univerzitného pastoračného centra, situovaného v rámci internátneho mestečka Mlynská dolina v Bratislave. Nový objekt by mal adekvátne nahradiť existujúce priestory a umožniť plnohodnotné fungovanie a rast tohto aktívneho a študentmi obľúbeného miesta. Parcela vyhradená pre navrhovaný objekt má značne svahovitý charakter a dôležitú pozíciu pri vstupe do areálu, čo jej dáva výrazný urbanistický a symbolický rozmer. Hlavným zámerom návrhu bolo vytvoriť miesto, ktoré bude poskytovať zázemie pre duchovné, kultúrne, komunitné a športové aktivity, pričom bolo potrebné navrhnúť ekumenický a otvorený priestor pre všetkých bez rozdielu. Architektonické riešenie je koncipované ako jednoduchý kváder s centrálnym átriom a priečnym rezom, ktorý prepája objekt s okolím a vytvára priestorové i funkčné jadro podporujúce komunitný život. Dispozícia je dvojpodlažná – na prvom podlaží sa nachádza recepcia, libresso, multifunkčná sála a kaplnka, na druhom knižnica, učebne, miestnosti na stretnutia a zázemie správcov. Návrh spája praktické potreby centra s duchovným a komunitným rozmerom a prirodzene sa začleňuje do prostredia aj odkazom na okolitú architektúru. - Ing. arch. Soňa Števaňáková: Cukrovar Trnava, vedúci: doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.
Koncept návrhu konverzie Trnavského cukrovaru nespočíva len v obnove fyzických štruktúr, ale v citlivom preklade industriálneho dedičstva do súčasného mestského jazyka. Projekt si ctí pôvodnú mierku, hmotu a konštrukcie, no vkladá do nich nové vrstvy – funkčné, architektonické aj spoločenské. Kľúčovou kvalitou je schopnosť reagovať na čas – čítať históriu a zároveň umožniť budúce zmeny. Návrh prepája kultúru, vzdelávanie, bývanie a verejný priestor do otvorenej, flexibilnej štruktúry, ktorá nie je uzavretá, ale rastie spolu s mestom. Jazyk architektúry je pri tom priamy, materiálovo úprimný, a založený na čitateľnosti zásahov – nové je priznané, no rešpektujúce. S rešpektom k historickému kontextu návrh rozvíja nové funkcie, ktoré prirodzene dopĺňajú štruktúru mesta a ponúkajú rôznorodé možnosti využitia v priebehu celého dňa. Priemyselná veľkorysosť priestorov je zachovaná, no pretvorená tak, aby vytvárala mierku zodpovedajúcu človeku. Dôležitým prvkom sa stáva zapojenie verejnosti – návrh počíta s jej prítomnosťou, pohybom aj participáciou. Miesto sa tak nestáva len kulisou, ale aktívnym prostredím pre každodenný mestský život. Výsledkom je premyslená rovnováha medzi zachovaním identity a tvorivou transformáciou, ktorá z bývalého cukrovaru vytvára novú, otvorenú štvrť mesta. - Ing. arch. Vladimíra Zubková: Pivovar Nitra - konverzia pivovaru, vedúci: doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.
Diplomová práca sa venuje konverzii bývalého pivovaru v Nitre v širšom centre mesta, z ktorého po rokoch chátrania ostali zachované len dve budovy. Cieľom je nielen zachovanie historickej identity, ale aj jej začlenenie do života formou vhodného funkčného využitia, ktoré by reflektovalo kultúrne a spoločenské potreby dnešnej doby. Návrh kladie dôraz na adaptáciu existujúcich objektov na nové funkcie pri zachovaní ich industriálneho charakteru. Prostredníctvom odstránenia nánosov doby sa objekt dostáva do čistej pôvodnej formy, pričom sa k nemu pridávajú nové, odlíšené tvary a intervencie využívajúce materialitu súvisiacu s industriálom. Nové prístavby dopĺňajú zvolené funkcie, rešpektujú dominanciu pôvodnej zástavby. Vytvárajú tak jeden mestský komplex s potenciálom sa stať novým kultúrnym centrom, ktoré mestu chýba. Súčasťou riešenia je aj premena širšieho areálu, s dôrazom na verejné priestory a ich prepojenie s mestom. Členené mikropriestory s vlastnou atmosférou nadväzujú na polohu voči budovám a vytvárajú aktívne prostredie pre komunitný život. Revitalizácia pivovaru tak ukazuje, ako môže architektúra vdýchnuť nový život priemyselnému dedičstvu a premeniť ho na aktívny mestotvorný prvok.
Cena Jozefa Lacka je prestížne ocenenie udeľované najlepším absolventom architektúry a dizajnu na Slovensku. Nesie meno významného slovenského architekta a pedagóga Jozefa Lacka (1917 – 1993), ktorý zásadne ovplyvnil formovanie modernej architektúry na Slovensku. Cieľom súťaže je podporovať mladé talenty, tvorivosť a inovatívne prístupy v architektúre a dizajne. O výsledkoch aktuálneho ročníka Ceny bude odborná aj laická verejnosť informovaná až na slávnostnom odovzdávaní Cien spolku architektov Slovenska na konci aktuálnej sezóny. Výstava 35. ročníka Ceny profesora Jozefa Lacka aktuálne prebieha v priestoroch Galérie architektúry SAS, Balassov palác, Panská 15, Bratislava v čase od 29. septembra 2025 do 24. októbra 2025. Galéria je otvorená pondelok, utorok a piatok, 11:00 – 16:00 hod.
