Na konci januára sa konalo slávnostné odovzdávanie Ceny Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF – Slovakia BAKALÁR 2023. Cena sa udeľuje každoročne v celoštátnej súťaži absolventom príslušných vysokých škôl na Slovensku za najlepšiu záverečnú bakalársku prácu. Študent FAD STU Samuel Moravčík získal prvé miesto v sekcii Pozemné stavby za návrh vychádzajúci z reálnej požiadavky mesta Pezinok.
Samuel Moravčík, foto Momentum Art
Zadaním vašej bakalárskej práce bolo navrhnúť novostavbu domu smútku a koncepciu rozšírenia cintorína. Nezľakli ste sa takejto témy?
Veľakrát sa aj moji priatelia pýtali, či nie je príliš morbídna. Ja si to nemyslím. Smrť je súčasťou nášho života a je práve na architektoch, aby vytvorili priestor a miesto na dôstojnú poslednú rozlúčku s našimi blízkymi. Keďže sa jedná o sakrálnu typológiu, naskytal sa priestor viac do hĺbky sa zamyslieť nad koncepciou takejto stavby, nad prácou so svetlom, scenárom samotného obradu. Mojou snahou nebolo iba vyriešiť objekt správne funkčne-prevádzkovo, ale pracovať s rôznymi úvahami o živote, smrti a posmrtnom živote a tie reflektovať nástrojmi, ktoré architektúra ponúka.
S akými podkladmi ste mohli pracovať? Mali nejaké priestorové obmedzenia pri navrhovaní tejto stavby?
Na začiatku sme dostali zadanú štúdiu od mesta Pezinok s navrhnutou koncepciou rozšírenia cintorína a presným vyhradeným miestom na situovanie domu smútku. Daná poloha bola v priamej nadväznosti na obrovské parkovisko. Toto umiestnenie sme už na začiatku spochybnili a hľadali iné riešenie. Myslím si, že by nebolo dôstojné situovať dom smútku priamo na parkovisku podobného charakteru, aké poznáme spred nákupných centier.
zdroj: Samuel Moravčík
Popísali by ste nám trochu váš návrh?
Navrhovaný dom smútku je líniovou stavbou pozostávajúcou z viacerých častí. Situovaný je na návrší v priehľade z mesta. Hmota a umiestnenie na hlavnej kompozičnej osi mesta vychádzalo z analýzy blízkych, ale aj širších urbanistických vzťahov. Materialita umocňuje to, čo je pre Pezinok charakteristické – pezinská tehla. Obradná sieň ako hlavný priestor je koncipovaná skôr introvertne. Ponúka súkromie potrebné pri obrade poslednej rozlúčky. Zároveň je však dostatočne presvetlená denným svetlom cez vysoké štrbinové okná a vrchné postranné svetlíky.
Vedúcim vašej bakalárskej práce bol Ing. arch. Martin Kusý. Akým spôsobom vás pri tomto projekte viedol?
Som veľmi vďačný, že som mohol bakalársku prácu vypracovať práve pod jeho vedením. Bola to pre mňa obrovská škola. Počas konzultácií mi kládol dôležité otázky, nad ktorými som zvykol ešte dlho premýšľať, čo ma nakoniec priviedlo k riešeniu problémov. Neponúkal študentom konkrétne návrhy, ale snažil sa nás nasmerovať tak, aby sme na ne prišli sami, aby sme vedeli argumentovať sami sebe, ale aj ostatným, prečo sme niečo nakreslili tak, ako sme to nakreslili. Zjednodušene povedané, odpoveď „pretože sa mi to tak páči“ neprichádzala do úvahy. Takéto vedenie v konečnom dôsledku prispelo k dôslednému spracovaniu každej, aj zanedbateľnej časti projektu.
Čím podľa vás zaujal váš projekt porotu ABF?
Podľa slov poroty ceny ABF, moja práca zaujala nie len architektonicko-koncepčným riešením, ale taktiež detailným prepracovaním stavebno-technickej časti projektu pre stavebné konanie. Som veľký detailista a v práci som sa snažil preriešiť takmer každý stavebný detail, ktorý mi definoval alebo vytváral architektúru objektu. Množstvo spracovaných detailov bolo nad požadovaný minimálny stanovený rozsah, no ich vymýšľanie a kreslenie ma veľmi bavilo. Myslím si, že práve úsilie venované na detailné preriešenie celého objektu v súlade s nastavenou architektonickou koncepciou mohlo byť rozhodujúce pri posudzovaní práce.
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
