Ateliér Polakovič Bátor je druhá architektonická rodina

Jeden je držiteľom Krištáľového krídla a niekoľkých ocenení CEZAAR. Ten druhý nie je o nič ukrátený v pedagogickom svete, kde jeho študenti získavajú ocenenia. Vertikálny ateliér Polakovič Bátor ponúka študentom zážitok z tvorby, domácu atmosféru a druhú architektonickú rodinu.


Ako vzniklo toto spojenie vedúcich vertikálneho ateliéru?
ŠP: Veľmi spontánne. S Dodom sme sa po mojom nástupe do funkcie vedúceho ústavu trochu obchádzali, potom sme boli párkrát pridelení do jednej miestnosti na kontroly rozpracovanosti. Sadlo nám to a následne sme spoluprácu vyhľadávali. Máme spoločný pohľad na vedenie výuky ateliérov a myslím, že aj na ľudské vedenie študentov.
JB: Myslím, že celkom prirodzene. V roku 2013 Števo nastúpil na pozíciu vedúceho nášho ústavu a našli sme si k sebe prirodzenú cestu. Najprv sme len zdieľali spoločnú miestnosť určenú na konzultácie, neskôr sme si začali všímať náš systém pedagogiky a prišli sme na to, že je tam veľa spoločného. Rovnako aj kritiky s externými hosťami, práca na veľkých modeloch, veľa diskusií a v podstate i veľmi príbuzný názor na architektúru nás spojil k tomu, že už spoločne fungujeme na fakulte 5 rokov ako pedagogický tandem.

Zdroj: facebook Polakovič/Bátor

Tento ateliér vyzerá na skvelú kombináciu majstra architekta z praxe a majstra pedagóga. Ako si predstavujete vedenie ateliéru?
ŠP: Náš ateliér gutgut už roky pracuje vo veľmi podobnej konštrukcii, hlavne v súťažiach. Naši mladší, aj starší kolegovia sú vedení k spolupráci na jednom zadaní. Väčšinou sú to zadania od urbanizmu až po architektúru. Navzájom sa ťahajú, inšpirujú a vedú návrh k spoločnému výsledku.
JB: Majster pedagóg je prisilné! V podstate so Števom fungujeme už pár rokov spoločne v rámci kritík ateliérov všetkých ročníkov, ktoré vedieme čiže nejde tu o novú spoluprácu. Chceme ju ale posunúť ďalej a to spoločnou témou a systémom, ktorý sme pripravili pre tento semester.

Zdroj: Gutgut, Mlynica

Ako vnímate zavedenie vertikálnych ateliérov na FA STU?
ŠP: Veľmi oceňujem odvahu a razanciu, v akej k zavedeniu došlo. Je to isto správne rozhodnutie, isto sa vyvinie. Bude to chcieť isto trochu času na oboch stranách – študentov aj pedagógov, aby si navykli, na nový mechanizmus. Čím skôr sa ale začne, tým skôr sa odstránia počiatočné napätia a neistoty.
JB: Fantastico. Myslím, že sme bola jedna z posledných škôl ktoré to ešte nemali zavedené. Na vlastnej koži som si vyskúšal tento model na VŠVU ešte u doc. Vaška a veľmi sa mi to pozdávalo. Som rád, že nové vedenie sa na to odhodlalo a aj keď to treba „zabehať“ verím že budeme všetci trpezliví, vychytáme všetky muchy a nastavíme to čo najoptimálnejšie. Motivuje to obe strany, jednak študentov uchádzať sa o miesta v týchto ateliéroch ale čomu som osobne veľmi potešený núti to „nespať“ i nás pedagógov a vedúcich ateliérov. A to je super.

Na čo sa môžu študenti tešiť, respektíve aké zameranie vertikálneho ateliéru u vás nájdu?
ŠP: Obaja radi pracujeme od urbanistických mierok, riešeniach situačného ukotvenia až po architektúru objektov. Samých nás ten typ posúvania projektov baví. Podobne budeme viesť aj náš ateliér tak, aby si študenti našli spolu s nami logiku správneho riešenia a vedenia ateliérového zadania k zdarnému koncu.
JB: Spoločná téma. Revitalizácia areálu baní Cígeľ  /okr. Prievidza/. Spoločný týždenný workshop na mieste, ktorého výsledkom bude definovanie jednotlivých zadaní na spoločne nahodenej kostre. Prizývaní kritici nie len v rámci oficiálnych kritík, od nearchitektov ako sú ľudia z baní, cez ministerstvo životného prostredia až po architektov z praxe. Práca v rôznych mierkach jednotlivých zadaní podľa ročníkov, od urbanizmu až po realizačné prehĺbenie a architektonický detail – všetky však s jednotnou témou, lebo len vtedy má význam baviť sa o vertikálnom ateliéri.


Zdroj: Ateliér P_B, téma ateliérovej práce

Zadania sú asi kľúčovou témou pre našich študentov. Akým spôsobom budete vyberať zadania?
ŠP: Uvidíme, napovie nám počiatočný workshop na mieste činu. Objekty, ani prostredie samy ešte nepoznáme. Budeme ho objavovať na mieste a v spoločnej diskusii.
JB: My zatiaľ nemáme zadania. Máme tému. Fantastickú tému. Jednu tému pre všetkých študentov u nás v ateliéri. Len jedna téma dáva plný zmysel vertikálnemu ateliéru. Zadania definujeme po úvodnom týždennom workshope na mieste, kde budeme overovať tézy čo územie znesie, čím a ako ho vieme redefinovať s ohľadom na jeho charakter, možnosti a potenciál.


Zdroj: facebook Polakovič/Bátor

Obaja asi potvrdíte, že tvorba architektúry je v praxi kolektívna práca. Môžu podobný typ spolupráce zažiť študenti aj vo vašom ateliéri?
ŠP: To som už spomínal. U nás v ateliéri neprídu študenti o žiaden z procesov, alebo stupňov tvorby a jej podrobných úkonov. Síce sú v rôznom veku, berieme ich ako partiu, ktorá ide spolu.
JB: Inak to nejde. Ani Števo ani ja v praxi nepracujeme ako sólo hráči. Obaja sme obklopení mladými ľuďmi, diskusiu a konštruktívnu kritiku priam vyhľadávame a určite tomu nebude inak ani v tomto našom vertikálnom ateliéri. 

Prečo, by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
ŠP: Sme dobrí, kreatívni, zábavní, skúsení a aj odvážni architekti. Sme schopní improvizovať, správne viesť a vyhodnocovať proces aj výsledok. Obaja už roky tak fungujeme. A pracovať s nami je pasia.
JB: Heh. Nech sa prihlásia tí, ktorým sedí náš systém, zaujme ho téma a chcú pracovať. My sa budeme snažiť im dať a ukázať to čo možno vieme a spoločne prežijeme pekný semester.

Zdroj: J. Bátor, rozhľadňa

Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na FA STU?
ŠP: To, čo predtým. Viedol by som spolu s Lukášom Kordíkom ateliér a bavil sa navrhovaním, realizovaním stavieb v spolupráci s mladými ľuďmi. Je to s nimi zábava a dostávame od nich veľa nových impulzov. Zároveň by som spoluorganizoval DAAD – náš festival Dni architektúry a dizajnu (samozrejme v spolupráci s gutgut a clubovkou).
JB: Pôsobil by som na inej fakulte architektúry :D. Pre mňa je toto moje pôsobenie výmenným obchodom. A nemyslím tým finančnú stránku, lebo pre to tu by veľa ľudí neostalo. Energia, možnosti, motivácia na sebe naďalej pracovať a popri tom otvárať dvere do tohto krásneho sveta architektúry novým mladým ľuďom je niečo, čo je zbytočné opisovať, treba to zažiť.