Doc. Michal Hronský a doc. Peter Daniel sú vysokoškolskými pedagógmi a architektmi v praxi od ukončenia štúdia. Za tie roky sa naučili pracovať v symbióze dvoch odlišných svetov, ktoré sa navzájom podporujú. Špecializujú sa najmä na súkromné a verejné interiéry, nábytkový dizajn, dizajn výstav a navrhujú aj menšie domy.
"Máme radi, keď veci v priestore spolu súvisia od celku k detailu a naspäť. Keď nie je ich miesto, pozícia, či veľkosť náhodná. Ich kontext, primeranosť a pravdivosť."
Čo vás motivovalo k prihláseniu sa do výberového konania na vedúcich vertikálneho ateliéru?
MH: Chcel som aj ďalej viesť ateliér a bola to tak trochu aj výzva ísť do konfrontácie s ostatnými kolegami.
PD: Kontinuita v práci so študentmi.
zdroj: Ateliér Daniel Hronský
Ste dvaja docenti, ktorých spája na Ústave interiéru a výstavníctva jedna kancelária. Nechceli ste zobrať do tímu aj tretiu osobu?
MH: Aj som o tom chvíľu rozmýšľal, ale iba chvíľu. V podstate od začiatku nám to prirodzene vychádzalo na dvojicu...
PD: Nespája nás len kancelária, ale hlavne podobné názory na architektúru či dizajn. Pri práci sme preto navzájom zastupiteľní. Tretia osoba by do tímu asi ťažšie rovnocenne zapadla, no neznamená to, že nebudeme spolupracovať s ďalšími ľuďmi.
Je vaša architektonická tvorba len ako pedagogická činnosť na Fakulte architektúry STU alebo aj v profesnom živote?
MH: Obaja sme činní architekti, ktorí to, čo reálne a denne produkujú, prenášajú do pedagogickej činnosti.
PD: Kombináciu vysokoškolských pedagógov a praktizujúcich architektov robíme obaja od skončenia štúdia. Za tie roky je to ozajstná symbióza dvoch odlišných svetov, ktoré sa vzájomne podporujú.
zdroj: Ateliér Daniel Hronský, výstava Europlac Interzum Koln
Čo sa podľa vás zmení vo výučbe a kvalite absolventov po zavedení vertikálnych ateliérov?
MH: Študenti sa budú mať šancu dozvedieť viac nielen od pedagógov, ale aj pri vzájomnej konfrontácii. Páči sa mi tiež, že tak ako kedysi, budú študenti viac pracovať v škole a spolu.
PD: Vo veľkej miere toto závisí aj od študentov, ich ochoty tráviť viac času v škole. Ak bude táto základná podmienka splnená, tak sa tí pozornejší majú šancu posunúť v rozmýšľaní o architektúre oveľa ďalej, ako keby konzultovali s pedagógom len individuálne.
zdroj: Ateliér Daniel Hronský, vstupná hala BSG Štefánikova, Bratislava
Na čo sa môžu študenti tešiť, respektíve aké zameranie vertikálneho ateliéru u vás nájdu?
MH: Na odovzdávanie skúseností v priateľskej atmosfére. Zadania budú v zásade vychádzať z aktuálnej architektonickej reality a vzhľadom na naše profesné zameranie, budú sa týkať najmä vnútorného priestoru.
PD: Naše zadania vychádzajú väčšinou z praxe, ale radi riešime aj tie, ktoré si prinesú študenti sami, lebo pri nich majú spravidla väčšiu motiváciu. Učenie študentov nás baví, tých šikovných dokonca veľmi.
zdroj: Ateliér Daniel Hronský, Vila Novosvetská
Vo veľkej väčšine je interiérový dizajnér aj nábytkárom. Nájdu u vás študenti potrebnú materiálovú prax v oblasti nábytkárstva a jeho výroby?
MH: Áno. Sami v praxi reálne pracujeme s autorským interiérovým detailom, vrátane atypického nábytku.
PD: Naše konzultácie idú vždy aj do materiálového riešenia, povrchových úprav, či technologických možností realizovateľnosti. Vďaka dlhoročnej praxi máme vybudovanú materiálotéku, kde sa študenti dotknú ozajstných materiálov.
Prečo by sa mali študenti prihlásiť práve do vášho ateliéru?
MH: Pretože učíme to, čo poznáme nielen z teórie ale najmä z praktickej architektonickej činnosti.
PD: Pre to, čo bolo doteraz povedané.
Čo by ste robili ak by ste nepôsobili na FA STU?
MH: Pracoval by som niekde, kde by som bol v kontakte s ľuďmi... ale takmer isto by som bol architekt.
PD: Intenzívnejšie by som sa zaoberal navrhovaním interiérov.
